Čo o nás vie napríklad taký Facebook, by zabralo niekoľko zväzkov hrubších ako spisy ŠTB. Je to pritom založené na hodinách, ktoré sme "prefejsbúkovali." Záujmy, vek, priatelia, práca, aktivity a podobne, pričom to ešte nie je všetko. Sieť má partnerstvo s nenápadnými, no mocnými sprostredkovateľmi dát, ako je napríklad firma Acxiom, ktorá má informácie o viac než pol milióna aktívnych spotrebiteľov na celom svete, s tisíckami takzvaných dátových bodov o každej osobe: vek, rasa, pohlavie, váha, výška, rodinný stav, vzdelanie, politické názory, nákupné zvyky, starostlivosť o zdravie, dovolenky,... Analýzou a porovnávaním týchto informácií nás môžu firmy ovplyvňovať detailne zacielenými reklamami. Naše správanie, naše konanie, naše nakupovanie, naše presvedčenia a názory. Všetko, čo urobíme na internete je uložené, analyzované a porovnávané so všetkým ostatným v neustávajúcej honbe za dátami.
Je nad možnosti človeka analyzovať všetky takéto dáta, preto do tejto oblasti nastupujú algoritmy. Sú to jednoduché aj zložité matematické techniky, sady pokynov, ktoré počítač sleduje a na ich základe potom vykonáva príkazy.
Čo je zásadnou zmenou pri týchto algoritmoch je skutočnosť, že zo zdanlivo nevinných údajov o našich preferenciách v oblasti hudby, či kníh, dokážu extrahovať presné predpovede o našej religiozite, vodcovských schopnostiach, politickom presvedčení, osobnostných znakoch a podobne. Logickým cieľom tejto honby za dátami je zredukovať nás do unikátnych, predvídateľných a ovplyvniteľných dátových bodov. Každé rozhodnutie, ktoré urobíme sa raz môže stať subjektom série algoritmami podložených "postrčení" žiadaným smerom, perfektne kalibrovaných na naše podmienky. Prináša to so sebou značné riziko toho, že sú tieto nástroje používané aby nás manipulovali, rozptyľovali a ovplyvňovali v smeroch, ktoré nie sú v našom osobnom záujme. Potom logicky prídeme k otázke, či si ešte môžeme veriť pri prijímaní závažných rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú nás samých, ako aj naše okolie. Škandály okolo Cambridge Analytica, či ovplyvňovania volieb a referend sú ešte v čerstvej pamäti (o nich niekedy neskôr).
Tento "dozorujúci" (dalo by sa povedať aj "špicľujúci") podnikateľský model bol uvedený do života vo firme Google ešte v dobe, keď jej zakladatelia Brin s Pageom v deväťdesiatych rokoch pracovali na Stanfordskej univerzite, kde ich nadriadení začali byť zvedaví, prečo tak utajujú výsledky svojej práce. Pripomínali im, že ako akademici využívajúci prostriedky univerzity na svoj výskum, by sa mali cítiť zaviazaní publikovať výsledky svojej práce. Bol to akademický projekt a teda aj ostatní by mali vedieť, ako to funguje. Page a Brin nesúhlasili. Boli príliš zaneprázdnení zdokonaľovaním svojich algoritmov, ktoré mali premeniť obrovské množstvá dát na odpovede. Vedeli, že to čo skonštruovali je veľmi dobré a preto veľmi hodnotné, teda niečo, čo by si mali nechať pre seba.
V tomto prístupe bolo vidno rozdiel medzi akademickým a podnikateľským prístupom. Akademici sú odmeňovaní za zverejnenie výsledkov ich výskumu, ideálne v odborných, expertne posúdených časopiseckých článkoch, aby sa aj ostatní mohli poučiť a nadviazať na ich výskum. Podnikatelia potrebujú udržať výsledky svojej práce v tajnosti, aby na nich mohli zarobiť veľké peniaze. Bolo jasné, že Page a Brin patrili do druhej skupiny.
V roku 1998, ešte stále na Stanforde, publikovali akademickú prácu s názvom "The Anatomy of a Large-Scale Hypertextual Web Search Engine." Predpovedali v nej možný konflikt ohľadne toho, ako by vyhľadávanie mohlo zarábať peniaze. Točilo sa to okolo takzvaného dolovania dát, špeciálne okolo faktu, že reklama poháňaná údajmi o užívateľoch môže priviesť ľudí k veľkému bohatstvu. Súčasne tvrdili, že predaj a umiestňovanie reklamy na vyhľadávači znehodnotí samotné vyhľadávanie, pretože bude zaujaté v prospech raklamovaných výrobkov, či firiem a ďaleko od potrieb spotrebiteľov. Námietky voči tomu im dlho nevydržali. Preto sú v takom balíku, ako sú. Čo na tom, že vyhľadávanie je skorumpované?
Algoritmy tvoria základ pre modely rozhodovania, ktoré v dnešnej počítačovej dobe riadia značnú časť spoločnosti aj našich životov, bez toho aby sme si to uvedomovali. Matrix nebol ďaleko od pravdy. Konieckoncov, model je len abstraktnou reprezentáciou konkrétnych procesov v nejakej oblasti. Ako vstup berie to, čo vieme a použije to na predpovedanie možných skutočností či situácií a reakcií na ne. Prispôsobovania a dopĺňania modelov na základe novozískaných dát z nich robia to, čo štatistici nyzývajú "dynamickým modelom." Akokoľvek, každý model je značným zjednodušením reality, preto nemôže brať do úvahy zložitosť sveta, či nuansy ľudskej komunikácie. Niektoré informácie je nutné vynechať. Slepým miestom modelov sú aj predsudky a priority, či ideologické presvedčenie ich tvorcov. Naše vlastné hodnoty, či ciele ovplyvňujú naše voľby, od údajov, ktoré sa rozhodneme nazbierať po otázky aké sa budeme pýtať. Mali by sme preto vedieť, kto a za akým účelom vytvoril model, ktorý priamo či nepriamo ovplyvňuje spoločnosť a teda aj náš život.
Slabou stránkou modelov môže byť aj to, že zo svojej prirodzenej podstaty sú založené na minulosti a na predpoklade, že sa vzory správania budú opakovať aj v budúcnosti. Výrazne to vyšlo najavo v období pred kolapsom finančných trhov v roku 2008, keď vraj supersilné algoritmy a modely na nich postavené vytvorili trh, analyzovali riziko zložitých cenných papierov a skladali z nich vraj bezpečné ešte komplikovanejšie cenné papiere, ktorým takmer nikto nerozumel. Nakoniec vyšlo najavo, že tie modely a algoritmy boli neužitočné keď mali kalkulovať aká je skutočná hodnota cenných papierov, ktoré boli na ich základe vytvorené a hlavne keď mali upratať ten bordel, ktorý po páde nastal. Matematika bola schopná znásobiť hnoj, no nedokázala ho upratať. To bola práca pre ľudí. Iba oni boli schopní prehrýzť sa cez záplavu hypoték, nájsť podvody a falošné sľuby a prideliť úverom skutočnú hodnotu. Ak táto téma niekoho zaujíma, je výborne vysvetlená v trpkej komédii https://www.csfd.cz/film/410755-sazka-na-nejistotu/prehled/
Takéto a podobné algoritmy a modely sú základom podnikateľského plánu všetkých sociálnych sietí.
Použité info: Jamie Bartlett - The People vs Tech
Cathy O´Neil - Weapons of Math Destruction.
Rana Foroohar - Don´t Be Evil.
Internet
