Tempo. akým sa šíri pandémia spôsobená vírusom COVID-19 enormne zaťažuje národné zdravotné systémy, devastuje hospodársky život krajín ako žiadna iná kríza predtým.
Jedným z najviac rozšírených dôsledkov sa stal pocit narastajúcej zraniteľnosti. Väčšinou sme si zvykli na relatívne stabilný život, určitú mieru pohodlia, kde bolo takmer všetko predvídateľné. Teraz nikto nevie, čo príde o týždeň, či dva, veci sa menia závratným tempom, viac-menej neočakávaným spôsobom. Ľudia sa obávajú o svoje zdravie, fyzické aj psychické, o rodiny, priateľov, hlavne o chorých a o starších, boja sa o svoje spoločenské prostredie, prácu, ekonomickú bezpečnosť- množstvo súvisiacich vecí.
Ako by sme na to všetko mali reagovať? Je vôbec možné dostať sa do znesiteľného rámca? Ako sa môžeme vyhnúť hystérii a panike? Pretože,... najhoršie možno ešte nie je za nami. Problémom nie je ani tak, čo nás čaká, ale to, že nevieme, čo to je.
V minulosti ľudstvo zažilo mnoho pandémií, aj oveľa horších. Zažilo a prežilo.
Keď v minulosti došlo k nejakej katastrofe, ľudia sa nahrnuli do kostolov a vodcovia národov vyzvali k modlitbám. Dnes však stále menej ľudí má vo svojom živote priestor pre Boha. Psychológovia by možno vedeli povedať, prečo sa k Bohu obraciame väčšinou len vtedy, keď sme v problémoch, no keď si užívame pohodu, pokoj, komfort, akoby sme nejak zabudli. Pýtame sa: "Prečo, Bože, prečo, prečo práve ja a teraz?" keď sa nám, podľa nás, deje niečo zlé, no keď zažívame úspech a dobro, berieme to ako samozrejmosť a už sa to nepýtame.
10. marca 2020 New York Times uverejnili článok talianskeho novinára Mattiu Ferraresiho:
"Svätená voda nie je dezinfekčný prostriedok a modlitba nie je vakcína... No pre veriacich je náboženstvo základným zdrojom duševného uzdravovania a nádeje. Je to liek proti zúfalstvu, poskytujúci psychologickú a citovú podporu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zdravého života.
Na hlbšej úrovni je náboženstvo pre veriacich absolútnym zdrojom zmyslu života. Najpodstatnejším cieľom každého náboženstva je dať zmysel samotnej existencii človeka, vrátane utrpenia a ťažkostí. Keď to zoberieme vážne, tak aj fyzické zdravie, ak je zbavené vyššieho zmyslu, nemá žiadnu cenu."
My všetci, veriaci v Boha, či nie, potrebujeme nájsť zmysel v existencii koronavírusu v troch rôznych smeroch: intelektuálne, emocionálne a duchovne. Všetky tri spolu predstavujú značnú výzvu pre každého z nás.
Skúsenosti aj medicína nás učia, že bolesť hrá v našom živote dôležitú úlohu. Varuje nás pred nebezpečenstvom, je sprievodným znakom nášho fyzického vývoja a môže prispievať k budovaniu charakteru.
Podľa Biblie nie je pravda, že ak niekto trpí vážnou nemocou, či sa mu stala vážne nehoda, mali by sme automaticky predpokladať, že je vinný mnohými hriechmi a Boh ho takto trestá. Žijeme vo svete, kde sa takéto veci jednoducho stávajú, no nie vždy sú priamo spôsobené Bohom, aj keď je suverénnym vládcom nad všetkým stvorenstvom. Niektoré však sú. Nie sme oprávnení, ani schopní rozhodnúť o tom, kto a prečo je takto trestaný. Nikto nemôže tvrdiť, že Boh v tom má prsty, alebo, že mu nič nie je do toho, ako ľudstvo žije, myslí a koná.
Veda nám ukazuje, že väčšina z obrovského množstva vírusov, ktoré na Zemi existujú, je nielenže neškodná, ale dôležitá pre život. Prečo potom máme patogény, ktoré nám spôsobujú nepredstaviteľné problémy? Ak Boh stvoril svet, nemohol ho stvoriť bez tých hnusných, život ohrozujúcich škodcov?
Jasne, že mohol. Mohol stvoriť veci a bytosti, ktoré nikdy nekonajú morálne zlo. Svet osídlený robotmi, ktorí automaticky vykonávajú to, čo im prikazuje vbudovaný program. Takýto svet by ale nezahŕňal ľudské bytosti. Dôvodom je to, že jedným z najväčších darov, ktoré nám Boh dal, je dar slobodnej vôle. Na všetko môžeme odpovedať áno, alebo nie. Otvára nám to prístup k úžasným veciam: láske, dôvere, k vzťahu s Bohom a k sebe navzájom. Zároveň nás to ale uschopňuje konať zlé, strašné skutky, aj keď nám k tomu nedáva povolenie.
My sami sme zodpovední za našu vlastnú odpoveď na krízy v našom živote, či v životoch iných a za to, ako reagujeme na interakcie s ostatnými ľuďmi.
Zlo, aj dobro je v každom z nás. Sami sme súčasťou problému, aj súčasťou jeho riešenia.
Ako by sme mali reagovať na dnešnú situáciu?
1. Správať sa podľa toho, čo nám radia lekári na základe najnovších poznatkov. Tie sa môžu meniť. Lekári, myslím tým expertov, nie "expertov" z internetu.
2. Uvedomiť si, že podobné udalosti tu už boli. Treba sa pozviechať a konať zmysluplné veci. Čokoľvek to pre nás momentálne je.
3. Hľadajme spôsoby, ako sa navzájom milovať a pomáhať si.
4. Pamätajme na večnosť.
5. Nepoddávajme sa ťažkostiam.
Zdroj informácií: prof. John C. Lennox - Where is God in a Coronavirus World?
voľne prístupné zdroje na internete
p.s.: existencia, či neexistencia koronavírusu, či akejkoľvek inej pliagy nemá nič spoločné s množstvom, či intenzitou modlitieb alebo viery. Boh nie je predajný automat, kam vhodíme modlitbu a vypadne nám želaný produkt.
.
