Všetko čo o nás vedia je založené na nespočetných hodinách, ktoré sme strávili na ich platformách - záujmy, vek, priatelia, práca, aktivity a ešte oveľa viac. No to nie je všetko. Facebook má čulú spoluprácu s nenápadne vplyvnými dátovými brokermi ako je napríklad firma Acxiom, ktorá má informácie o viac než 500 miliónoch aktívnych spotrebiteľov na celom svete s tisíckami dátových bodov o každej osobe: veci ako vek, rasa, pohlavie, váha, výška, rodinný stav, stupeň vzdelania, politické názory, nákupné zvyky, zdravotné problémy, dovolenky,... Vyzbrojené týmito informáciami, porovnávanými a analyzovanými, môžu nás spoločnosti zamerať s detailne prepracovanou, presne zameranou reklamou. Majú na to prepracované algoritmy.
Ľudia sú často veľmi predvídateľní a s dostatočným objemom dát - aj úplne bežných, napríklad akú hudbu si púšťame - algoritmus dokáže pomerne presne predpokladať dôležité veci o tom, akou osobou sme. V roku 2011 Dr. Michal Kosinski, vtedy psychológ na Cambridge University vyvinul online prieskum na meranie osobnostných stôp respondentov. Zaujímal sa o to, či online dáta môžu určiť niečo dôležité o osobnosti človeka bez toho, aby musel vyplňovať nejaký test, či dotazník. Spolu so svojim tímom vyvinul niekoľko osobnostných testov, zverejnil ich na Facebooku a vyzval ľudí aby na ne odpovedali. Milióny užívateľov odpovedali. Keď porovnal odpovede ľudí z prieskumu s ich lajkmi na Facebooku, bol schopný určiť vzťah medzi nimi. Na základe toho potom vytvoril algoritmus ktorý dokázal iba na základe lajkov určiť veľmi osobné údaje o užívateľoch Facebooku, ktorí sa na prieskume nezúčastnili. V roku 2013 potom zverejnil závery, ktorých jadrom bolo to, že z ľahko prístupných digitálnych záznamov o ľudskom správaní možno rýchlo, jednoducho a značne presne odhadnúť sexuálnu orientáciu, etnický pôvod, vieru, politické názory, osobnostné črty, inteligenciu, pocity šťastia, užívanie drog, či alkoholu, rozvod rodičov, vek aj pohlavie.
Ak vezmeme do úvahy optimálnu personalizáciu a optimálne dátové body, Big tech firmy pre nás naplánujú optimálny život. A úplne zadarmo!!!
Nezmysel. Je to len mýtus.
Za každú zľavu, či zjednodušenie, ktoré nám ponúkajú, sú niekde pravdepodobne skryté náklady, či naháňačka za niečim v skutočnosti nedosiahnuteľným. Naše osobné údaje sú zdrojom obrovských ziskov pre iných ľudí, často však na náš úkor. Keď sa dostanú do zlých rúk.
Dátovo intenzívna reklama pomáha vytvoriť ročne viac než 150 miliárd dolárov ekonomickej aktivity. Keď klikneme na reklamu, ktorá nám ponúka zľavu, niekde za scénou je pravdepodobne program, ktorý kalkuluje o koľko viac nám môže naúčtovať na základe toho čo o nás vie z miesta odkiaľ sa na internet pripájame, či používame Mac, PC, alebo trebárs či máme záznam v registri trestov, alebo podľa lekárskych záznamov. Nielen tajné služby, ale aj marketingoví špecialisti majú o nás množstvo dátových bodov a na ich základe vypracované osobnostné profily. Ide tu o rozoznávanie trendov - spojenie bodov z minulosti za účelom predpovedania budúcnosti.
V lepšom prípade náš "obľúbený" predajca vyskočí na nás z reklamy na každej druhej webovej stránke ktorú navštívime. V horšom prípade ...
Jeden dátový broker predal mená 500.000 gamblerov starších ako 55 rokov po 8,5 centa za kus kriminálnikom, ktorí potom zdierali z peňazí nešťastných "hľadačov šťastia." Iní ponúkali zoznamy pacientov s rakovinou alebo Alzheimerovou chorobou. Tiež sa môže stať, že sa pripojíme k "nevhodnej" skupine na Facebooku, čo bude mať za následok odmietnutie úveru, či hypotéky, alebo odmietnutie prijatia do zamestnania.
Keď zapneme svoj mobil, či smartfón, okamžite sa nám otvorí svet apiek, ktoré sledujú kde sme a čo robíme každú sekundu každého dňa. Len samotné apky reprezentujú odvetvie s obratom 21 miliárd dolárov, pričom to nie sú len najväčšie technologické firmy, ktorým sa ujde kus koláča (aj keď len samotný Android od Google má 1200 apiek, ktoré nás sledujú), no aj firmy, o ktorých by nás to ani nenapadlo, od Goldman Sachs až po Weather Channel. Starý dobrý Internet sa tiež presúva smerom k Internetu vecí, ktorý bude tlačiť zbieranie dát do fyzického sveta - do designových firiem, výrobných závodov, poisťovní, finančných firiem, nemocníc, škôl, aj do našich vlastných domov.
Realitné firmy používajú rôzne aplikácie Umelej inteligencie aby získali údaje o možných predávajúcich i kupujúcich, iné firmy zbierajú údaje z monitorov aby vyhodnotili výkonnosť zamestnancov a vytvorili rebríčky okamžitej výkonnosti zamestnancov pre šéfov firiem. Umelá inteligencia by, pri správnom využití firmami, pre ne mohla vygenerovať odhadom až 6 biliónov dolárov obratu.
Ľahko si možno predstaviť, že digitálne sledovaní občania nebudú až tak ochotní protestovať, byť v opozícii, či disente. Vo viac demokratických krajinách, keď si budú občania uvedomovať, že úrady aj súkromné firmy neustále zhromažďujú údaje o nich a pridávajú ich k ich osobnému profilu, ktorý bude do značnej miery ovplyvňovať ich budúce možnosti, mnohí podľa toho upravia svoje aktivity. Ak si budú myslieť, že ich politická činnosť je monitorovaná a zaznamenávana, upravia podľa toho svoje správanie. Počas protestov na Ukrajine v roku 2014 dostávali protestujúci na Majdane od úradov SMS: "Vážený predplatiteľ, ste zaregistrovaný ako účastník masového protestu." Vieme kto ste a budeme si na vás dávať pozor. V takomto prípade sa radikálne zmenšujú možnosti kontroly činnosti vlády a iných mocenských orgánov. Ani novinári nebudú schopní brať ich na zodpovednosť, pretože nebudú schopní ponúknuť svojim zdrojom anonymitu ani ochranu.
Schopnosť definovať našu identitu obsahuje v sebe značnú moc. Či už je ohrozovaná našou spoločenskou uzavretosťou, alebo algoritmom, musíme odolávať komukoľvek a čomukoľvek, kto alebo čo sa snaží získať túto moc za účelom vlastného prospechu. Dolovaním a spracovávaním našich osobných údajov robia algoritmy rozhodnutia o tom ako nás definovať, klasifikovať, čo by sme si mali všímať a kto by si mal všímať nás. Existuje však jemná deliaca línia medzi algoritmom, ktorý nás definuje aby určil kým v skutočnosti sme a algoritmom definujúcim nás aby vytvoril sebanapĺňajúcu predpoveď o tom, kým si myslí, že by sme sa mali stať.
Zdroje informácií: Christopher Wylie - Mindf*ck.
Rana Foroohar - Don't be Evil.
Frank Pasquale - Black Box Society.
Eli Pariser - The Filter Bubble.
Martin Moore - Democracy Hacked.
Jamie Bartlett - The People vs. Tech.
