Sloboda, súkromie a ďalšie nepodstatné (?) veci.

Autor: Anton Kovalčík | 25.9.2020 o 22:49 | Karma článku: 3,36 | Prečítané:  446x

Internetové platformy mali doteraz za cieľ maximalizáciu svojej veľkosti bez toho aby chápali jej nepredvídané dôsledky a aby sa na ne pripravili.

Malá skupina firiem, ktorá vyhrala v tejto súťaži, vygenerovala nepredstaviteľne veľký zisk, no za veľkú cenu pre spoločnosť, ktorej zostalo upratať vzniknutý neporiadok, na upratanie ktorého samotná technológia nestačí.

Google zhromažďuje viac dát než ktokoľvek iný. Údaje o nás získava z našich vyhľadávaní, Gmailu, Google Maps, You Tube a z každej jednej aplikácie, ktorú ponúka. Dostane sa k naším dátam z kreditných kariet, aj k údajom z iných offline zdrojov. Používa umelú inteligenciu aby z našich výsledkov vyhľadávania vecí, ktoré máme radi, vytvorili filtračnú bublinu. Využíva obrovský objem dát na to, aby rozdrvil konkurenciu. Na You Tube možno nájsť Detský kanál, propagáciu dezinformácií a verbovanie a výcvik teroristov. Google to nebol schopný napraviť. 

Twitter je neustále využívaný trollmi, ruskými aj inými. Snapchat aj Instagram podporujú závislosť na nete, pričom Instagram, aj keď sa tvári ako nezávislý, delí sa o údaje s Facebookom. Stále viac detí uprednostňuje hyperstimuláciu virtuálneho sveta pred tým skutočným. Lekári trúbia na poplach, pretože sme dovolili aby sa uskutočnili nekontrolované psychologické experimenty na miliónoch ľudí. 

Internetové platformy zabudli na najpodstatnejšiu úlohu technológie: pomáhať potrebám ľudí. Urobili sme ich nepostrádateľnými, postavili sme ich na piedestál, čo bola chyba, ktorú nie je možné ľahko napraviť. Bez zmeny v incentívach, ktorými sa riadia, možno očakávať, že vybudujú nové technológie, ktoré ďalej posilnia ich už dnes značné schopnosti monitorovať užívateľov, aj zvyšok sveta. 

Budovaním závislostí sa stali hrozbou pre verejné zdravie. Každý pixel na každej obrazovke na každej apke je vyladený na maximálnu presvedčivosť. Milióny ľudí na celom svete ako prvú vec ktorú ráno urobia je to, že skontrolujú smartfón. Pre mnohých je otázkou iba to, či tak urobia skôr, než si skočia na WC, alebo počas pobytu tam.

Ohrozujú demokratické usporiadanie štátov. Tu už našli pôdu pripravenú často takmer diletantským spôsobom vládnutia štátnych orgánov a ich zahľadenosťou do seba. Korupcia, prepojenie štruktúr vlády na biznis, či organizovaný zločin tiež riadne prispeli. Napríklad roky nedostatočných investícií do vzdelávania v USA a Západnej Európe (asi aj takmer všade inde) pripravili najmenej jednu generáciu voličov, ktorá nerozumie ako funguje štát, nedôveruje jeho zložkám a je náchylná uveriť takmer akejkoľvek konšpiračnej teórii, hoaxu, či deep fake videu. Pokiaľ sa z toho platformám sypú peniaze, nemajú záujem o nápravu.   https://www.youtube.com/watch?v=rLTaTihwL2s

Európska Únia urobila prvý krok k náprave vecí schválením programu Global Data Protection Regulation, ktorý jej občanom a rezidentom zaručuje vlastníctvo ich osobných údajov a požaduje ich súhlas s použitím týchto údajov v pomerne širokej škále využívania osobných dát. Dáva to možnosť veľkým platformám využiť takto získanú dôveru užívateľov pre svoj ďalší rozvoj. Teoreticky. Namiesto toho robia všetko preto, aby dosah GDPR čo najviac znížili. To bol dôvod, prečo Facebook presunul profily 1,5 miliardy užívateľských účtov z Írska do USA, kde budú mimo dosahu regulácie.

Nespravodlivosť, či už sa zakladá na nenásytnosti alebo predsudkoch, s nami bola odjakživa a vo väčšej či menšej miere asi aj ostane. 

Na rozdiel od prijímania rozhodnutí algoritmami na základe obrovského množstva dát, to ľudské rozhodovanie, aj keď má niekedy ďaleko do dokonalosti, má jednu veľkú výhodu. Môže sa vyvíjať. Automatizované systémy ostávajú bezo zmeny, kým do nich nezasiahnu programátori, či operátori. Veľké dátové firmy spracúvajú minulosť. Nevynaliezajú budúcnosť. Aby to bolo možné, je potrebná morálna predstavivosť, ktorú môžu poskytnúť len ľudia. Bude nutné vyslovene vložiť do algoritmov lepšie hodnoty a vytvoriť tak modely, ktoré sledujú ľudské etické vedenie. Niekedy to bude znamenať, že pred ziskom sa uprednostní férovosť. 

V určitom zmysle prebieha nová priemyselná revolúcia a my máme možnosť poučiť sa z temnej stránky tej predchádzajúcej. Zdieranie nielen detskej pracovnej sily, nedostatok bezpečnosti, ktorý mal za následok mnohé tisíce mŕtvych, či ranených v baniach, aj inde v priemysle, zneužívanie monopolnej moci; jednoducho nekontrolovaný voľný trh nedokázal kontrolovať vlastné excesy. Nastúpila vláda s bezpečnostnými a hygienickými štandardmi, rozbili sa najväčšie monopoly. Prinieslo to síce zvýšenie nákladov na podnikanie, no spoločnosť ako celok na tom získala. 

Ako by sa mohli regulovať algoritmy a modely, ktoré riadia veľkú časť našich životov? Začať by sa mohlo so samotnými softwarovými machrami. Mohli by prijať niečo ako lekári Hippokratovú prísahu. V roku 2008, po finančnom krachu, jednu takú vytvorili finanční experti Emanuel Derman a Paul Wilmott   (https://www.uio.no/studier/emner/sv/oekonomi/ ECON4135/h09/undervisningsmateriale/FinancialModelersManifesto.pdf). Je to akýsi filozofický základ na ktorom možno budovať ďalej. V ideálnom prípade by algoritmy a modely obsahovali aj skryté náklady a nenumerické hodnoty. Platí to napríklad o férovosti a spoločenskom dobre, čo sú koncepty sídliace výlučne v ľudskej mysli, preto odolávajú kvantifikácii. Algoritmy a modely sú dielom ľudí, ktorí doteraz pokladali niečo také za príliš komplikované, preto sa ani nesnažili. Ľudské hodnoty však potrebujeme dostať do týchto systémov, aj keď za cenu zníženej efektívnosti. 

Podobne ako oheň, aj algoritmy a matematické modely by mali byť našim sluhom, nie pánom.

 

Zdroj informácií: Roger McNamee - Zucked.

                           Cathy O'Neil - Weapons of Math Destruction.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.


Už ste čítali?