Po niekoľkých klikoch môžeme našim symptómom priradiť množstvo rôznych nemocí a nájsť jedincov, či celé komunity, ktoré sú ochotné poskytnúť nám radu alebo podporu. Dnes existujú tisícky oddaných podporných skupín pokrývajúcich takmer každú nemoc či ťažkosť. Väčšinou sú vytvorené a udržiavané tými, ktorí sú chorobami či problémami postihnutí, pre iných im podobných. Online podporné skupiny často pomáhajú ľuďom v ťažkých obdobiach ich života, no sú aj také, ktoré sú menej nápomocné, ba až škodlivé.
Každý deň tisícky ľudí navštevujú rozšírenú sieť diskusných fór, blogov a webových stránok venovaných rôznym formám sebapoškodzovania: anorexii, sebamrzačeniu, samovraždám. Niektoré sú určené na to aby ilustrovali nebezpečenstvá konkrétneho stavu, pomáhali ľuďom pozviechať sa, poradili im vyhľadať odbornú pomoc. Inú sú obojaké - stránky určené ľuďom na to aby otvorene a úprimne hovorili o svojich problémoch. A nepatrná menšina je "pro" (v prospech).
Pravdepodobne prvou "pro" stránkou venovanou sebapoškodzovaniu bola skupina na Usenete nazvaná "alt.suicide.holiday" alebo ´a.s.h.´ vytvorená v Kalifornii Andrewom Bealsom v roku 1991. Rýchlo sa stala jednou z najnechválnejšie známych skupín na nete - miestom kde najprv stovky, neskôr tisícky návštevníkov mohli hovoriť o samovražde, žiadať radu ohľadne toho aké metódy použiť alebo hľadať partnerov s ktorými by mohli uzavrieť "pakt". Dnes existujú stovky podobných skupín venovaných samovraždám. Mnohé z nich používajú pôvodné a.s.h. privítanie "Je nám ľúto, že ste tu."
Koncom deväťdesiatych rokov začali vznikať prvé pro-ana a pro-mia stránky.Prezentovala sa na nich anorexia a bulímia nie ako nebezpečné choroby, ale ako voľby životného štýlu. Snažili sa spoločne posilniť odhodlanie postihnutých na zníženie hmotnosti a poskytovali miesto kde bolo možné deliť sa o rady a tipy. Podľa výskumu profesorky Emmy Bondovej z University of Suffolk, v roku 2012 existovalo medzi 400 a 500 hlavných pro-ana stránok a blogov na oficiálnom webe, spolu s tisíckami menších blogov v angličtine. Stránky venujúce sa sebapoškodzovaniu (rezaniu) sú na oficiálnom nete tiež časté; v roku 2006 ich bolo okolo 500 často spojených s pro-ana stránkami. Odvtedy ich počet vytrvalo rastie. Týždenne sa k týmto stránkam pripájajú stovky mladých ľudí hľadajúc triky a spôsoby, stretávajúc tisícky podobne zmýšľajúcich. Štúdia EÚ z roku 2011 odhalila, že približne desatina 11 až 16 ročných už videla pro-ana stránku. Vo Veľkej Británii sú to vo veľkej väčšine ženy vo veku medzi 13. až 25. rokom. A.s.h. a im príbuzné skupiny sú v prevádzke doteraz, obsahujú tisícky vlákien, postov a komentov, ktoré číta neznáme množstvo ľudí.
Na legálnom webe...
Pro-ana komunita bola vždy rýchla pri využívaní najnovších technologických vymožeností ktoré poskytujú portály. Bez problémov sa presunula na sociálne siete hlavne Facebook a Twitter. Existujú stovky blogov na Tumblr, účtov na Instagrame a Twitteri venujúcich sa pro-ana a sebapoškodzovaniu, kde užívatelia zdieľajú fotografie, správy a videá aby si ich ostatní pozreli, hodnotili a zdieľali ďalej. Veľkým nebezpečenstvom je, že takéto správanie začne byť chápané ako normálne, povzbudzujúce a pôsobivé.
Triky a tipy sú bezosporu najškodlivejšou a najničivejšou súčasťou týchto subkultúr, pretože premieňajú to čo možno chápať ako vágne, nepremyslené plány do konkrétnych súborov inštrukcií. Každý rok sa o samovraždu pokusí okolo 20 miliónov ľudí. Drvivá väčšina - viac, než 90% - zlyhá. Vedecká štúdia ktorú uskutočnilo Centrum pre štúdium samovrážd pri Univerzite v Oxforde sa pýtala 864 ľudí, ktorí sa pokúsili o samovraždu a zlyhali, do akej miery ozaj zamýšľali zabiť sa. Viac než dve tretiny uviedli, že len mierne alebo málo. Podobne štúdia pacientov s poruchami príjmu potravy v roku 2006 zistila, že jedna tretina z nich navštívila stránku ktorá sa tomu venovala a až 96% z nich sa tam naučilo nové metódy na zníženie vlastnej hmotnosti. Trikmi a tipmi sa tam naučili ako prežiť s príjmom menej než 1.000 kalórií denne, niektorí sa snažili až o hranicu 500 kalórií...
Internet nezapríčinil poruchy príjmu potravy, sebapoškodzovanie, ani samovraždy. Zmenil však spôsob akým sú tieto poruchy prežívané a vyjadrované. Ľudia, ktorí sú súčasťou týchto svetov sú často mladí, extrémne nemocní a potrebujú profesionálnu zdravotnú starostlivosť. Dôvod prečo sa mnohí pripájajú k týmto subkultúram je, že im poskytujú útočisko, akúsi svätyňu, keď sú presvedčení, že im nikto iný nerozumie a že sa nemajú na koho iného obrátiť.
Zdroj info: Jamie Bartlett - The Dark Web.
https://www.spovednica.sk/detail.php?statusik=145605
https://primar.sme.sk/t/4810/anorexia-a-bulimia
https://www.zodpovedne.sk/index.php/sk/deti-v-sieti/nevhodny-obsah-na-internete/93-sebaposkodzovanie
https://psychozdravie.sk/rezanie-a-sebaposkodzovanie-u-deti-a-mladistvych/