Kde boli, tam boleli, alebo: "O trolloch, trotloch a elfoch."

Autor: Anton Kovalčík | 26.12.2020 o 0:01 | Karma článku: 3,67 | Prečítané:  887x

Trolling, alebo inak aj trollovanie, sa dnes stal synonymom odporného alebo vyhrážajúceho sa správania na internete. Pre niekoho je to spôsob myslenia, akási novodobá kultúra.

Až do osemdesiatych rokov bol Arpanet, predchodca Internetu, výhradnou doménou akademickej a vládnej elity. Títo ľudia čoskoro zistili, že klebetenie ich baví rovnako ako výmena dátových súborov. V priebehu štyroch rokov od jeho vytvorenia sa funkcia TALK stala zodpovednou za tri štvrtiny celej prevádzky na Arpanete. Neskorším vývojom sa zmenila na email.

V roku 1978 dvaja chlapíci vynašli "Bulletin Board System" (BBS). Ktokoľvek mal modem, telefón a počítač, mohol sa pripojiť a uložiť tam správy. V priebehu roka sa stalo štandardom, že sa tam objavovalo aj popichovanie či snaha nahnevať alebo uraziť druhých. Ľudia sa začali pripájať ku skupinám s jediným záujmom, ktorým bolo začať hádku. Nazývali to "rozpálenie" (flaming) - zmyslom bolo provokovať druhých, narušovať iné skupiny a vyvolávať napätie len pre zábavu. Skupiny začali medzi sebou diskutovať ako najúčinnejšie rozpáliť druhých. Boli kontrolovaní systémovým operátorom, ktorý bol oprávnený pozývať nových členov do skupín alebo im členstvo zrušiť, tiež zrušiť flamy skôr než sa dostali k obeti. Približne v čase, keď bol vynájdený BBS sa dvaja akademici z Duke University naštvali, že Arpanet bol drahý a elitný ( ročný prístup stál 100.000 dolárov!), preto v roku 1979 založili novú sieť - USENET - ku ktorej by sa mohol pripojiť a užívať ju ktokoľvek. Teda pokiaľ mal počítač so systémom UNIX, čo vtedy nemalo veľa ľudí. Každý tu mohol vystupovať pod pseudonymom a pripojiť sa k skupine úplne neznámych ľudí. Useneťáci sa čoskoro začali naťahovať s Arpanautmi, čoskoro to prerástlo do počítačových "vojen". Zrodil sa moderný trolling.

Fenoménom sa zaoberali aj psychológovia. Podľa rôznych akademických štúdií 65 až 93% medziľudskej komunikácie prebieha neverbálne: výrazmi tváre, tónom reči, pohybom tela. Náš mozog je vyvinutý tak aby podvedome zaregistroval tieto náznaky aby sme lepšie dokázali chápať druhých a vcítiť sa jednen do druhého. Komunikácia cez počítače nám to vzala čím nám kontakt urobila abstraktným a bez záchytného bodu. 

Najjednoduchším spôsobom ako sa s trollmi vysporiadať je zbaviť ich anonymity, prinútiť stránky a platformy aby sa na nich každý zeragistroval pod svojim pravým menom. Nezastavilo by to celkom neprijateľné, hnusné správanie ale učinilo by to trollov aspoň o niečo viac zodpovednými za ich činy a možno by sa viac zamysleli nad ich účinkom predtým než začnú niekoho obťažovať. Ale malo by to aj svoje negatívne stránky. Anonymita ľuďom umožňuje nielen obťažovanie, ale aj aby boli úprimnými, otvorenými a neviditeľnými vtedy keď na to majú oprávnené dôvody. Odstránením trollingu by sme stratili ešte niečo iné, pretože linka deliaca kriminalitu, hrozby, urážanie a satiru je tiež veľmi tenká. 

Zatiaľ čo mnohí trolli sú jednoducho znudení tínedžeri snažiaci sa spôsobiť trochu rozruchu, serióznejší často zoširoka sledujú libertariánsku ideológiu a veria, že súčasťou života v slobodnej spoločnosti je akceptácia toho, že neexistuje myšlienka ktorú by nebolo dovolené kritizovať či zosmiešňovať a že nič nezadúša slobodu prejavu viac než mať strach niekoho nahnevať či uraziť. Prístup ktorý hlása, že je nutné posúvať hranice pretože tam sú, má jeden problém. Môže byť použitý na ospravedlnenie obťažovania a vyhrážania sa ľuďom bez ohľadu na následky.   https://www.bullying.co.uk/cyberbullying/ 

Obťažovanie  a samovraždy študentov.Obťažovanie a samovraždy študentov.

Pre lepšie vyjasnenie témy je potrebné upresniť niekoľko záležitostí:

Bot.

Technicky, vo vzťahu k sociálnym sietiam je to automatizovaný účet napríklad na Facebooku ktorý nie je ovládaný človekom. Niektoré sú užitočné no existujú aj škodlivé, zvyčajne fungujúce ako komerčná reklama, politická aktivita alebo propagovanie osoby. 

Najrozšírenejšími sú komerčné boty. Sú to mnohoúčelové účty predávané zákazníkom dočasne alebo natrvalo. Sú aktivované jednotlivcom alebo firmou aby robili reklamu výrobku alebo službe. Podobajú sa spamovému emailu: majú malú mieru úspešnosti a nespoliehajú sa na kvalitu zdieľanej správy ale na jej obrovské množstvo. Ďalší rozšírený spôsob využitia botov je na osobnú propagáciu, hlavne na umelé zvýšenie popularity jednotliva alebo skupiny. Vyšetrovanie New York Times napríklad ukázalo, že  množstvo takzvaných béčkových či céčkových celebrít, "hviezd" reality show a podobne, zakúpilo desaťtisíce botov ktoré sa vydávali za účty sledujúce danú osobu na Twitteri v snahe umelo nafúknuť ich popularitu. 

Najhoršie sú boty, ktoré sa sústreďujú na politické manipulácie. Sú určené na pomoc pri dosahovaní určitého politického cieľa, napríklad umelé nafúknutie záujmu alebo zdieľania určitej témy či príspevku na sociálnych sietiach, prípadne na zastrašenie politických oponentov. 

Existujú indonézske boty, izraelské a notoricky známe ruské boty. Ako ich rozoznať? Najkomplexnejší návod je tu: https://medium.com/dfrlab/botspot-twelve-ways-to-spot-a-bot-aedc7d9c110c .

Ako spoznať, že je to ozaj bot a nie človek? Väčšinou je to ťažko opísateľný účet, ktorý vysiela tweety neskutočne veľkou rýchlosťou a často so zvláštnym menom. Ruský bot je v zásade bot, ktorý pracuje v prospech ruskej entity alebo jednotlivca. O najznámejšom stredisku ruských botov a trollov - Agentúre pre Výskum Internetu (IRA) - už bola a ešte aj bude reč.

Troll.

Mnohé krajiny, nielen Rusko, platia (priamo alebo cez spriatelené organizácie či firmy) skutočných ľudí, aby viedli účty ktoré propagujú určitý názor alebo majú znepríjemňovať život iným ľuďom na sociálnych sietiach. V Číne je to napríklad neslávne známa "50 Cent Party", v Saudskej Arábii sú riadené vysokopostavenými osobami, v Azerbajdžane sa vyhrážajú neloajálnym novinárom a ich rodinám. Ruskí trolli sú väčšinou platení štátom napríklad cez úrad primátora Moskvy, alebo sú priamo zamestnaní, či platení Internet Research Agency (IRA) so sídlom v Petrohrade. Väčšina ich účtov je relatívne neškodná, tie dôležitejšie sú štátom sponzorované a tvária sa ako nezávislí analytici, masové organizácie a podobne. Účty sa niekedy dajú odhaliť pomerne ľahko - nesedia detaily životopisu, je použitá ukradnutá fotografia z bežnej fotobanky, nesedia údaje pri registrácii, volacie čísla krajín a podobne. No väčšinou sú dnes, po získaní množstva skúseností, ťažko odhaliteľné ľuďmi ktorí v danej oblasti nie sú expertmi. Niektoré účty je možné charakterizovať ako kyborgov - časť obsahu je vytváraná automaticky, časť tvorí reálna osoba. Niekedy je ľahké pomýliť si skutočných držiteľov účtov s botmi, keď reálni ľudia masovo zdieľajú určitú správu ktorá je súčasťou koordinovanej kampane. 

Elf.

Takto sa sama označuje skupina nadšencov, ktorí v pobaltských krajinách bojujú proti ruským trollom ako Dávid proti Goliášovi. Robia to vo svojom voľnom čase, zadarmo. Vyvracajú dezinformácie všetkých druhov, hoaxy, odhaľujú falošné účty na Facebooku či Twitteri. Bojujú nekonečný boj s minimálnou šancou na úspech. Samozrejme, okrem nich existuje na celom svete mnoho vládnych aj mimovládnych organizácií, aj mimo spravodajských služieb, ktorí sa do boja zapájajú. Problémom asi naďalej zostáva koordinácia a zavedenie centrálnej bázy zistených skutočností, ktorá by urýchlila a uľahčila ich činnosť.

Táto pomerne nenápadná budova patrí do impéria Jevgenija Prigožina- magnáta v oblasti reštauračných služieb a blízkeho spolupracovníka Vladimíra Putina. Takmer nikto ju nenazve inak ako "petrohradská továreň na trollov." A ona ozaj funguje ako taká menšia továreň.

Každý deň sa tam v dvoch smenách strieda niekoľko stoviek mladých ľudí píšuc blogy, príspevky na Facebook, Twitter a podobne. Pracujú v otvorených miestnostiach po dvadsiatich s tromi editormi ktorí odsúhlasujú príspevky a udeľujú pokuty. Často pracujú v skupinách po troch, pričom jeden píše príspevok, dvaja sa pridávajú písaním podporných postov. Tí ktorí hovoria po anglicky sú platení lepšie než tí, ktorí rozprávajú len po rusky. Všetci podpísali dohodu o mlčanlivosti a sú vyplácaní v hotovosti. Denne vyrobia mnoho tisíc príspevkov s proruským a antiamerickým obsahom. USA potrebovali hromadu byrokracie aby spolu so Spojenými Arabskými Emirátmi vytvorili Sawab - centrum boja proti extrémistickej propagande (hlavne ISIS) na nete; k tomu ešte rozpočet na 20 miliónov dolárov. Všetky oddelenia americkej vlády vytvoria denne ako protiváhu činnosti IRA asi tak stovku príspevkov. IRA vytvorí niekoľko stoviek lživých a zavádzajúcich príspevkov za hodinu...   https://www.thenationalnews.com/world/abu-dhabi-counter-terrorism-centre-to-battle-isil-s-online-lies-1.45777

Ako prvé si zamestnanci musia zriadiť online identitu ktorá musí vyzerať a znieť ako skutočný človek. Majú mená, fotky, lajkujú fotky, komenty a statusy iných ľudí. Sú povinní mať niekoľko účtov na sociálnych sietiach, na Facebooku aspoň tri rôzne. Majú napríklad špecifické inštrukcie ako umiestňovať proruský materiál v sekcii komentárov na Fox News, Huffington Post, Politico a Blaze. Požaduje sa aby miešali politické posty s inými o hudbe, športe, záujmoch a podobne. Každý deň dostanú témy. Sú to vlastne základné body osnovy toho čo sa deje v správach. K tomu obdržia vzory tweetov. komentov alebo postov k témam ako sú napríklad Ukrajina, Putin, USA, EU a podobne. 

IRA tiež vytvorila falošné tlačové agentúry na Ukrajine, ktoré zverejňovali vyfabrikované príbehy, ktoré boli proruské a protiamerické. "Charkovská Tlačová Agentúra" nesídlila v Charkove, ale na Savuškinovej 55. Medzi jej titulkami sa vynímal napríklad "USA sú na pokraji ekonomického kolapsu." Zvláštna sekcia pokynov bola venovaná USA a bola značne špecifická ohľadne klasicky liberálnych záležitostí - kontroly zbraní, občianskych práv, policajného násilia a ochrany súkromia. 

Z analýz vyplývalo, že nemajú nejaký zvláštny ideologický zámer okrem podnecovania nespokojnosti a sťažností v obyvateľstve. Napríklad ten istý deň keď vytvorili príspevok na sociálnych sietiach o tom, že imigrácia ničí Ameriku, vytvorili aj taký ktorý tvrdil, že rasizmus v Amerike utláča Afroameričanov. Hlavnou myšlienkou bolo, a naďalej zostáva, diskreditácia amerického systému a obvinenie USA z pokrytectva keď za hranicami propagujú demokraciu. Načreli hlboko do predsudkov, nevedomosti a ublíženosti. Nevytvárali odpor a odmietanie, len ho zväčšovali. Ich cieľom bolo a je presvedčiť ľudí, že empirická pravda neexistuje.  

Zatiaľ im to vychádza.

 

Zdroje informácií: Jamie Bartlett - The Dark Net.

                             Clint Watts - Messing with the Enemy.

                             Andrew Marantz - Antisocial.

                             Richard Stengel - Information Wars.

                             https://www.pri.org/stories/2018-03-16/mole-among-trolls-inside-russias-online-propaganda-machine

                             https://svet.sme.sk/c/20472028/elfovia-proti-trollom-ako-pobaltie-bojuje-proti-hoaxom-a-propagande.html

                             https://svet.sme.sk/c/20471341/litovsky-bojovnik-proti-propagande-falosne-spravy-vyvracaju-doktori-aj-taxikari.html?ref=tab

                             https://mr-7.ru/articles/112478/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?