Extrémne nebezpečné extrémy 3.

Autor: Anton Kovalčík | 9.1.2021 o 0:03 | (upravené 9.1.2021 o 8:56) Karma článku: 1,73 | Prečítané:  544x

Propagandista s dostatkom času a talentu, ak priberie ešte obrovské možnosti internetu, dokáže vysvetliť aj tie najabsurdnejšie protirečenia, spochybniť do oči bijúcu pravdu a presvedčiť publikum o alternatívnej "skutočnosti." 

Po 11. septembri 2001 sa al-Kaidá zdala byť v štádiu úpadku, keď jej súbeh dvoch udalostí nalial do žíl čerstvej krvi a oživil jej činnosť ešte na pekných pár rokov. Tou prvou udalosťou bola katastrofálna, nedomyslená invázia USA do Iraku, ktorá rozdelila a destabilizovala národ uprostred muslimského sveta. Obrázky amerických vojakov pochodujúcich po muslimskom území vliali v prvom rade život do ideológie a propagandy al-Kaidy ktorá nakŕmila nádejných džihádistov a tí potom mohli cestovať do Iraku aby oslobodili spoluvercov spod západneho útlaku.

Tou druhou udalosťou bol Internet, ktorého rôzne portály mohli spájať príslušníkov, organizátorov a fanúšikov organizácie po celom svete. Už od roku 1995 bin Ládin budoval online komunikačnú sieť, využívajúc email a rôzne BBS. Vydavateľstvo Azzam Publications sídliace v Londýne, zamerané na propagovanie myšlienok Abdullaha Azzama (často nazývaného otcom globálneho džihádu), bolo založené v roku 1996 a na svojej webstránke uverejňovalo pro-džihádistické videá a články. V roku 2001 organizácia "Global Islamic Media Front" založila diskusnú skupinu na Yahoo a k tomu webstránku, vznikali ďalšie diskusné skupiny, no väčšinou rýchlo končili po zatknutí ich vodcov kvôli obžalobe z terorizmu.

Aby predišli týmto stratám a získali väčšiu kontrolu nad diskusiami džihádistov, vedúci predstavitelia al-Káidy založili oficiálnu mediálnu skupinu "as-Sahab" ktorá v roku 2001 zverejnila svoje prvé video -ukazujúce úspešný útok na americkú loď USS Cole v Yemene v roku 2000. Bin-Ladin začal posielať audio a písomné prehlásenia vodcov na webstránku vodcu al-Káidy na Arabskom polostrove Yusufovi al-Uyayrimu a jeho webstránke "Al Neda". Rôzne webstránky a diskusné fóra sa stali hlavným komunikačným prostriedkom pre ľudí na celom svete, inšpirovaných úspechom útokov na dvojičky a hľadajúcich možnosť vstúpiť do radov organizácie. V roku 2003 vzniklo diskusné fórum "Al Ansar" ako prvá stránka plne venovaná džihádistickej diskusii a aktivitám v Iraku. Vydržalo iba asi do začiatku roka 2005, no signalizovalo dva dôležité trendy: nárast diskusných fór chránených heslom a príťažlivosť informácií o operáciách al-Káidy v Iraku. Takto sa spojili rozptýlení podporovatelia do jedného kanála a vybudovali komunity s rovnakým presvedčením kde obojstranná online komunikácia viedla k osobnej - bezprostrednej, niekedy aj k jej vývinu do nových teroristických skupín. Došlo tak k prepojeniu online radikálnej propagandy a fyzického náboru do radov teroristických organizácií. Veľmi skoro zistili, že pre nich bude dôležité vytvoriť toľko webstránok a fór koľko sa bude dať. V roku 2006 vzniklo mediálne centrum "al-Fajr" ako oficiálny distribútor všetkého čo sa týkalo al-Káidy.

To sa u ale na povrch predrali dve nové sily ktoré postupne začali oslabovať pozíciu al-Káidy. Tou prvou bol Abu Musab al-Zarqavi, okázalý džihádistický generál v Iraku. Bol mužom činu ktorý neustále útočil proti USA, OSN, irackej vláde, aj šíítskym muslimom. Bin-Ládin a jeho zástupca Ayman al -Zawahiri vysielali svoje prejavy a kázne z relatívne bezpečného prostredia; Zarquaviho kampane stáli na nepretržitom boji s USA v Iraku, čo hlavne mladí online podporovatelia milovali. Chceli akciu, krv, chceli byť ako on. Čoskoro videá z brutálnych bojov zatienili rečniacich lídrov al-Káidy. V roku 2006 bojovníci zo zahraničia inšpirovaní tým čo videli na nete masovo putovali do Iraku aby sa zapojili do šíkov Zarqaviho armády.

A potom tu bol YouTube, ktorý poskytoval miesto prístupné ktorémukoľvek podporovateľovi džihádu, kam mohol umiestniť svoje video, alebo sledovať tie ktoré uverejnili iné spriaznené duše. Link k obsahu mohol byť zdieľaný na fórach, obsah ďalej zdieľaný a nahrávaný. Bin-Ládinové vyhlásenia v televízii Al-Jazeera sa stávali čoraz častejšími, trvali 30-40 minút čo mladých nudilo. Boli stále v rovnakom štýle a neposkytovali im žiadne vzrušenie. Al-Kaidá v Iraku sa v roku 2006 premenovala na Islamský štát Iraku (Islamic State of Iraq) a spustila vlastnú mediálnu skupinu "al-Furqan". Videá z brutálnych akcií v Iraku sa stali virálnymi a otvorený dialóg na YouTube, Facebooku a Twitteri zväčšil dosah teroristických skupín na muslimskú populáciu na celom svete. Noví regrúti pribúdali, postupne sa však západným protiteroristickým silám darilo zatlačiť Al-Kaidu v Afganistane aj na Arabskom polostrove do defenzívy, kým nezmenili svoju stretégiu.

Internetový džihád našiel svoju novú hviezdu v osobe americko-yemenského muslimského klerika Anwara al-Awlakiho. V roku 2004 bol nútený opustiť USA, v roku 2006 bol zatknutý v Yemene kvôli podozreniu z napomáhania únosu ktorý zorganizovala al-Kaidá. Keď bol v roku 2007 prepustený, jeho anglické kázne sa obrovskou rýchlosťou rozšírili na YouTube. Jedna z najpopulárnejších ponúkala "44 možností ako podporovať džihád" kde vyzýval priaznivcov aby podnikali na Západe samovražedné útoky. Mal vlastný blog, stránky na MySpace a Facebooku, z ktorých ponúkal fanúšikom džihádu náboženské vedenie a usmerňoval ich činnosť. V roku 2010 sa jeho osobnosť na sociálnych médiách zmenila z náboženského učiteľa na bojovníka za slobodu.

To sa už pomaly začínali rozpory vnútri al-Kaidy aj medzi ňou a ostatnými veľkými zoskupeniami, hlavne vedením "Islamic State of Iraq" na čele ktorého vtedy stál jeden z najbrutálnejších a najschopnejších veliteľov - Abu Bakr al-Baghdadi. 9. apríla 2013 oznámil pripojenie sýrskej odnože al-Káidy (Jabhat al-Nusra) ku svojej skupine a premenoval ju na "Islamic State of Iraq and al-Sham" =ISIS. Iný názov v angličtine miesto al-Sham používa preklad Levant, tak vznikol pojem ISIL. Chcel tým oznámiť rozšírenie svojej ríše o Sýriu a širšie úzenie Levantu. Od jari 2013 mediálne pokrytie ISIS  na sociálnych sietiach úplne zatienilo činnosť al-Kaidy ktorá akoby prestala existovať. V júli 2014 al-Baghdadi rozvíril Tweeter i skupiny na Facebooku slávnostným prejavom v ktorom oznámil vytvorenie kalifátu "Islamský štát". Sympatizanti džihádu, nadšení a ohromení retweetovali, zdieľali a vysielali úspech do celého sveta. Zvyšok je už história.

Na druhej strane mediálna kampaň USA a ich západných spojencov proti islamistickému terorizmu a proti džihádu ako takému, hlavne pokiaľ ide o socálne siete, pôsobila nekoordinovane, chaoticky a diletantsky.

Bývalý minister obrany USA Robert Gates v roku 2007 prehlásil: "Vláda musí zlepšiť svoje schopnosti v oblasti verejných záležitostí a verejnej diplomacie aby svetovej verejnosti lepšie opísala našu stratégiu a hodnoty. Sme mizerní pokiaľ ide o schopnosť komunikovať zvyšku sveta o čom sme my ako spoločnosť a kultúra, o slobode a demokracii, o našej politike a cieľoch. Je jednoducho zahanbujúce, že al-Káida je v komunikovaní svojho poslania na internete lepšia než Amerika." Miliardy dolárov, ktoré boli investované, neviedli k odchodu muslimských mužov od militantnosti k demokracii. Miesto toho väčšie výdavky Západu na protipropagandu od roku 2010 boli v korelácii s rapídnym rastom Islamského štátu. Americké kampane propagujúce demokraciu, občianske práva a slobodu muslimským mladíkom sa, v krajinách kde náboženstvo a kmeňová spolupatričnosť definujú prežitie, minuli účinkom. Potláčanie občianskych práv a slobôd ktoré ich viedlo do radov al-Káidy, bolo často zo strany režimov podporovaných či spolupracujúcich s USA. Byrokratické súboje o kontrolu posolstva vnútri americkej vlády a vyhýbanie sa riziku viedli k jeho neutralizácii. Západné médiá tiež prispeli k týmto zlyhaniam. Časté nepochopenie teroristickej propagandy v tom čo zverejňovali ďalej brzdilo úsile vlád. Neschopnostť či neefektívnosť z ktorej obviňovali takmer akékoľvek vládne úsilie, zaslúžene alebo aj nie, bežne zablokovali akúkoľvek informačnú kampaň. Všetky vládne agentúry USA a inde na Západe ktoré bojujú proti terorizmu, uskutočňovali nejakú informačnú kampaň. Žiadne neboli mimoriadne efektívne a niektoré si navzájom protirečili. Protipropaganda často trpela nielen problémom s témou či posolstvom, no aj s tým, kto má byť poslom. Hlavná časť prostriedkov určených na protipropagandu sa distribuovala cez asi dvanásť rôznych agentúr a armádnych veliteľstiev a nakoniec väčšinou skončila v rukách zmluvných firiem ktorých zamestnancami boli ľudia kedysi pracujúci v tých istých agentúrach a veliteľstvách ktoré financie rozdeľovali. Najväčou brzdou v americkom postupe sú ale nekonečné dohadovania o tom, kto bude riadiť posolstvo a kto urobí prácu a príliš veľa určených organizácií ktoré netrvali dlho, aby namiestro nich vznikli iné s iným prístupom, predstavami a spôsobom práce, až to niekedy vyzeralo ako v klasickom filme s Georgeom Clooneym https://www.fdb.cz/film/muzi-co-ziraji-na-kozy-the-men-who-stare-at-goats/56611

Niektoré typy ľudí sú obzvlášť náchylné k extrémistickej online propagande: ľudia so slabými spoločenskými putami v reálnom svete, ľudia s nestabilným sebavedomím, ľudia ktorí majú vysokú inteligenciu, nie však dosť tej emocionálnej, tí ktorí dávajú prednosť výstrednostiam pred ucelenou logikou, alebo sú zásadne proti všetkému a každému, miesto aby prijali skromnú morálnu dôstojnosť. Nikdy ale nie je isté, z koho sa stane fašista alebo terorista a z koho nie. Zatiaľ sa nikomu nepodarilo nájsť morálnu slovnú zásobu tak ďaleko rozšírenú a tak účinnú, že každého dokáže zaočkovať proti surovej bigotnosti a zlovoľnej propagande.

V novembri 2018 Mark Zuckerberg postoval na svojom Facebookovom profile oznam kde okrem iného uviedol:

"Posledné dva roky ukázali, že bez dostatočnej obrany budú ľudia tieto prostriedky zneužívať aby manipulovali s voľbami, rozširovali dezinformácie a podnecovali nenávisť. Jednou z najbolestivejších vecí ktoré som sa naučil je to, že keď spojíte dve miliardy ľudí, uvidíte všetkú nádheru ale aj ošklivosť ľudstva."

Oznam dostal 41.000 lajkov, 4.000 srdiečok lásky, 852 prekvapených emoji, 160 nahnevaných emoji, 81 plačúcich emoji a takmer 8.000 komentov.

 

Zdroj informácií: Andrew Marantz - Antisocial.

                           Richard Stengel - Information Wars.

                           Clint Watts - Messing with the Enemy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zurian ostáva na čele NAKA aj po výpovedi exnámestníka SIS o vynášaní informácií

Šéf NAKA podal na obvineného svedka zo SIS trestné oznámenie.

Dobré ráno

Dobré ráno: Minister Krajčí nakúpil milióny zlých testov

Pôvodne to mali byť sady, s ktorými si každý doma spraví samotest.


Už ste čítali?