Leviatan, nevyhnutné zlo, alebo uholný kameň?

Autor: Anton Kovalčík | 6.2.2021 o 0:09 | (upravené 10.2.2021 o 16:49) Karma článku: 1,83 | Prečítané:  482x

V dobe internetovej nie je pre vlády problémom manipulovať pravdu. Oproti minulosti sa iba zmenil spôsob a postupy. 

Miesto jednoduchého priameho zákazu niektorých slov či myšlienok sa to stále viac odvíja od druhoradej cenzúry - manipulácie výberu a narábania s informáciami, ich toku, kontextu a pozornosti. Keďže je filtračná bublina koncentrovaná v niekoľkých centralizovaných firmách, nie je ťažké prispôsobovať tieto toky na individuálnej báze. Výsledkom je to, že skôr než k decentralizácii moci, ako to sľubovali jeho pionieri, Internet prispieva k jej koncentrácii.

Kľúčom k zmene verejnej mienky je nájdenie spôsobu ako tú istú vec podať rôznymi spôsobmi. Filtračné bubliny poskytujú jedinečnú možnosť riadenia spôsobu vnímania informácií. Začína sa to vnútri algoritmu. Stačí nájsť spôsob ako uploadovať informáciu alebo dezinformáciu tak, že iba ona bude posunutá ďalej sledovacím algoritmom cieľovej skupine užívateľov internetu a šanca na ovplyvnenie ich presvedčení, názorov, myšlienok sa radikálne zväčšuje. Samozrejme, veledôležitý je pritom aj kontext do ktorého je to zabalené. 

Veľká väčšina online obsahu sa k ľuďom dostáva prostredníctvom malého počtu webových stránok, v prvom rade cez Google. Zatiaľ čo ich nadnárodný charakter bráni ich väčšej regulácii, súčasne poskytujú výhodné miesto nákupu dát pre vlády ktoré chcú ovplyvňovať tok informácií. Pokým existujú obrovské databázy užívateľov ktoré tieto megakorporácie sústreďujú vo svojich rukách, sú potenciálne dostupné štátom. Miesto toho aby firmy a nové start-upy mali svoje webové stránky a databázy uložené interne, fungujú na virtuálnych počítačoch v obrovských serverových farmách vlastnených inými spoločnosťami. Známe sú pod označením "cloud" a svojim klientom poskytujú oveľa väčšiu flexibilitu. Amazon Web Services, ktorý je jedným z najväčších hráčov na tomto trhu, poskytuje ubytovanie tisíckam webstránok a webových serverov a nepochybne má prístup k osobným údajom mnohých miliónov ľudí. Takto uložené sú oveľa ľahšie prístupné pre vládne orgány, keď napríklad v USA FBI nepotrebuje povolenie na získanie údajov z cloudu, stačí požiadať firmu o informácie bez akýchkoľvek papierovačiek. Ak sa chcú pozrieť do nejakého domáceho počítača, potrebujú na to povolenie od sudcu. 

Firma Google mala svojho času vo svojej centrále vyhradené pracovisko pre troch zamestnancov nemenovanej informačnej bezpečnostnej agentúry. Google a CIA spolu investovali do firmy Recorded Future,  ktorá sa zameriava na využívanie dát na predpovedanie budúcich udalostí v reálnom svete.

Aj keď táto konsolidácia moci v oblasti dát neznamená viac vládnej kontroly, sama osebe je aj tak znepokojujúca. Iné je, že centralizované organizácie vedia oveľa viac o tom čo vieme o sebe navzájom, niekdy aj o tom čo nevieme sami o sebe. Ak vedomosti vedú k moci, nerovnorodosť v ich rozdelení vedie k nerovnorodosti rozdelenia moci. 

Investície firmy Google do lobbyingu boli v roku 2012 druhé najväčšie za investíciami svetového priemyselného giganta General Electric. Každý vie, že fungovanie firiem na jednotlivých trhoch je ovplyvnené politickými rozhodnutiami. Tie sú spätne poznačené trhom, keď spoločnosti ktoré z nich mali úžitok využívajú získané prostriedky na ďalšie presadzovanie svojich politických cieľov. Neregulované trhy a ochotná vláda sú potom prepojené do takej miery, že vláda nakoniec vždy ochráni svoju prestíž a záujmy veľkých firiem na úkor tých, ktorí sa nevyznačujú spoločenskou mocou. Nemožno sa potom diviť, že ak chce veľká technologická firma typu Google či Amazon od vlády úľavy alebo pozdržanie zákonov obmedzujúcich zisk, rada ako protislužbu poskytne nahliadnutie do databázy osobných údajov svojich užívateľov. Vládni byrokrati ani politici nebudú vystupovať proti záujmom odvetví ani firiem u ktorých by radi našli uplatnenie po ukončení funkčného obdobia. Takéto prepojenie poskytuje znepokojujúce možnosti. 

Prívrženci konzervatívnych pravicových kruhov, vrátane libertariánov, hlásajú teóriu voľného, neregulovaného trhu s minimálnymi zásahmi minimálnej vlády. Problémom ostáva, že je to príliš vágny koncept pod ktorým si môžu predstavovať čokoľvek sa im zapáči. Takže pod ich agendu môže spadať všetko od požiadavky aby sa nám vláda nemiešala do toho čo robíme v spálni, cez privatizáciu takmer každej vládnej funkcie od vzdelávania, cez zdravotnú starostlivosť po bezpečnostné zložky, čo je zase druhý extrém.

Takmer ako oltár v chráme im slúži známy pojem "neviditeľnej ruky trhu" z biblie ekonomiky od Adama Smitha. Odôvodňujú ňou názor, že vlády by mali nechať firmy na pokoji neobmedzene predávať svoje výrobky alebo služby. Teda okrem nejakej úplne najzákladnejšej regulácie. (A samozrejme záchrany v prípade hroziaceho krachu). Smith pritom túto frázu vo svojom najslávnejšom diele použil iba raz a len veľmi výnimočne v iných svojich dielach. Veľa stránok však venoval potrebe aktívnej úlohy štátu a myšlienke, že bohatí majitelia kapitálu by sa mali podriadiť vyššej morálke ktorá obmedzí ich aktivity.

 

Zdroj informácií: Eli Pariser - The Filter Bubble.

                           Frank Pasquale - The Black Box Society.

                           https://www.theguardian.com/business/2020/dec/05/shareholders-cant-force-businesses-to-act-morally-but-governments-can

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?