Bŕŕŕ... exit. Dodatok.

Autor: Anton Kovalčík | 24.2.2021 o 0:01 | (upravené 24.2.2021 o 16:37) Karma článku: 2,24 | Prečítané:  459x

Keď sa po skončení akejkoľvek športovej súťaže zistí, že víťaz sa dopustil vážneho porušenia pravidiel, výsledky sa zrušia a víťazstvo sa pridelí ďalšiemu v poradí, alebo previnilec prehrá kontumačne. Nech už to znamená čokoľvek 

V prípade referenda o Brexite sa tak nestalo. Aj keď nešlo o športové stretnutie, ktorého výsledok neovplyvní okrem pár zúčastnených nikoho, ale o závažné politické rozhodnutie, ktoré bude mať vplyv na životy miliónov ľudí. 

V druhej polovici roka sa zdalo, že nezáleží na tom, že kampaň "Vote Leave" porušila zákon. Napumpovanie stoviek tisíc libier nad limit, ktorý umožňujú britské zákony do miliónov reklám na Facebooku zameraných na nerozhodnutých voličov sa bralo iba ako nedôležitá poznámka pod čiarou v nudnej učebnici dejepisu, ak sa vôbec spomenulo. No práve spôsob akým bol zákon porušený a ako boli posunuté hranice digitálnej kampane znamená veľa. Nie preto, že víťazstvo v referende bolo dosiahnuté s pomocou podvodu, ale pretože je to jeden z najjasnejších príkladov toho, že súčasný volebný systém nefunguje, ako by mal. Názorne ukazuje ako môže relatívne malá suma peňazí zásadne ovplyvňovať politiku, ako je systém prístupný k zneužitiu záujmovými skupinami, obzvlášť s využitím digitálnych prostriedkov. 

V čase vzniku Európskej Únie sa britská ľavica aj pravica v rozhodujúcej miere zhodovali na výhodách členstva. Začiatkom deväťdesiatych rokov však z odporu proti európskym prioritám vznikla pravicová Strana nezávislosi Veľkej Británie (UK Independence Party - UKIP).

V roku 1997 Nigel Farage - bývalý obchodník s komoditami na londýnskej burze vystrnadil vtedajšieho šéfa strany a sám sa v roku 2006 stal lídrom. Pod jeho vedením začala UKIP medzi belošskými robotníkmi šíriť nenávistné antiimigračné nálady a medzi bielymi boháčmi nostalgiu za časmi Britského impéria. Svet v tom čase zmenili jednak útoky z 11. septembra a následný rast islamofóbie, ako aj vojnové konflikty, do ktorých sa potom namočili USA a Veľká Británia (hlavne Irak a Afganistan). Keď sa príliv utečencov z Afriky a Ázie po roku 2011 zmenil na Európsku krízu, vtedajší britský premiér David Cameron, aby uspokojil nacionalistické nálady a udržal hlasy konzervatívnych a pravicových voličov, vypracoval plány na referendum o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej Únii. Bolo vyhlásené na 23. júna 2016. Ďalším okolnostiam, priebehu aj dôsledkom som sa venoval na inom mieste (https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/502939/brrr-exit-cast-prva-wtf.html a v pokračovaniach. Dnes to bude z iného uhla pohľadu.

Referendové kampane sú vo Veľkej Británii financované hlavne z verejných peňazí, pričom každá zo strán dostane rovnakú čiastku po tom, ako ústredná volebná komisia určila jednu kampaňovú skupinu ako oficiálnu za každý z oboch táborov. Aby žiadna zo strán nemala neférovú výhodu, britské volebné zákony určujú striktné limity koľko môžu minúť. Ostatné skupiny na oboch stranách môžu tiež viesť kampaň, no nedostávajú prostriedky z verejných zdrojov, pričom nesmú svoje kampane koordinovať bez dodržania limitu nákladov. 

Na jednej strane sa takto ocitli kampane "Vote Leave" a "Leave.EU," oproti nim bola oficiálna kampaň "Britain Stronger In".

"Vote Leave" tvorili väčšinou Konzervatívci a niekoľko progresívnych euroskeptikov. Druhá pro-Brexitová kampaň "Leave.EU" sa zameriavala takmer výhradne na imigráciu, pričom mnohí z jej aktivistov pretláčali rasistické naratívy a krajne pravicové myšlienky, aby takto vydráždili verejnosť. Jej hlavnými hovorcami boli Boris Johnson, Michael Gove a  z pozadia všetko koordinoval bezohľadný politický stratég Dominic Cummings, ktorý Vote Leave založil v roku 2015 spolu s Matthewom Elliottom, zakladateľom mnohých pravicových lobistických skupín vo Veľkej Británii.

 Zatiaľčo Vote Leave operovala z londýnskeho vežiaka oproti budove Parlamentu, Leave.EU mala základňu v asi 160 km vzdialenom Bristole. Sídlila v budove firmy Eldon Insurance, ktorú riadil multimilionár Arron Banks, zhodou okolností jeden zo zakladateľov a hlavný poskytovateľ financií pre skupinu. Svoju kampaň začala v lete 2015 a v októbri začala spolupracovať s firmou Cambridge Analytica. Vedúcou postavou tu bol Nigel Farage. 

Cummings vedel, že viac ľudí sleduje v televízii a na nete Kardašianky alebo Pornhub než to, čo sa deje v politickej oblasti. Pri prvých stretnutiach s Chrisom Wyliem chcel hovoriť o psychológii, o identite, využití umelej inteligencie a vyzvedal sa na Cambridge Analytica a jej možnosti. Keďže Wylie mal už záväzky v Kanade, odmietol spoluprácu s Vote Leave no doporučil Cummingsovi niektorých svojich spolupracovníkov. S ich pomocou rýchlo pochopil, že vyhrávajú idey, že kľúčom k víťazstvu v referende je identifikovať voličov Labouristov a Liberálnych Demokratov ako aj tých, ktorí zvyčajne nevolia a presvedčiť ich, aby volili Leave alebo aspoň zostali neutrálni. Jedným z najsilnejších argumentov pre nich bol fakt, že imigranti z Európy majú vstup do krajiny bez akejkoľvek kontroly, zatiaľ čo iní - z Indie, Pakistanu, Nigérie a podobne, museli absolvovať komplikované imigračné procedúry, a teda nemali žiadny záujem na zotrvaní v EÚ, existoval u nich pocit hlbokej neférovosti, preto pre nich odchod z EÚ znamenal určitú nápravu pociťovanej krivdy. 

Jeden z Wylieho kolegov - Mark Gettleson začal hneď po príchode do kampane zakladať webové stránky pre rôzne cieľové skupiny voličov, väčšinu z nich nazval v štýle "Out and Proud" (Von a hrdí), Zelené listy a podobne. Pripojil sa k nemu 22ročný študent odevného designu Darren Grimes a spolu začali rozvíjať koncept progresívneho krídla Vote Leave pod názvom "BeLeave". Jeho úlohou bolo sústrediť sa na jemnejšiu stránku pro-Brexitových voličov  zameraním na témy ako bola rovnoprávnosť pri zaobchádzaní s imigranmtmi, ukončenie takzvanej pasovej diskriminácie medzi občanmi EÚ a ľuďmi mimo nej, negatívny dopad ochranárskej politiky EÚ na afrických farmárov  a podobne. Pre víťazstvo v referende potrebovali zaistiť hlasy len malého percenta viac liberálne zameraných voličov. Kľúčom k tomu boli dáta, ktoré ale nemali a mohla ich poskytnúť jedine Cambridge Analytica, tá však už pracovala pre Leave.EU. Prostredníctvom Wylieho sa dostali ku kanadskej firme AIQ (AggregateIQ), ktorá bola v princípe (aj keď nie technicky) pobočkou SCL. Tiež sa podieľala na niektorých projektoch CA pri ovplyvňovaní volieb, napríklad v Nigérii. AIQ potajomky rozosielala digitálnu reklamu pre Vote Leave aj v čase, keď obe strany referenda pozastavili kampaň po vražde poslankyne britského parlamentu a zástankyne zotrvania v EÚ Jo Coxovej

V posledných týždňoch Vote Leave vyčerpala takmer celý pridelený limit 7 miliónov libier. Britské zákony zakazovali prijať viac financií alebo spolupracovať s druhou skupinou kampane, no Cummings sa rozhodol inak.

Cummings bol ohromený možnosťami AIQ pri detailnom zacielení - bola schopná zamerať, aktivizovať a rozzúriť špecifických voličov. Mnohí z nich volili iba zriedkavo, takže, aj keď prieskumy verejnej mienky uvádzali náskok "Remain" kampane, ktorá bola za zotrvanie v EÚ, AIQ sa zamerala na neprebádané zákutia britského voličstva, ktoré boli systematicky vynechávané z tradičných kampaní a volebných prieskumov. AIQ si však uvedomovala, že ak si chce zachovať hybnosť, bude potrebovať viac financií než zákony umožňovali a bude ich potrebovať rýchlo. Pozornosť sa preto obrátila na BeLeave, ktorá bola dovtedy samostatnou operáciou, ktorú viedlo niekoľko stážistov v kancelárii Vote Leave -Shahmir Sanni a Darren Grimes. Po stretnutí s právnikmi boli inštruovaní, aby založili separátnu kampaň, otvorili si účet v banke a napísali štatút. Právnici Vote Leave potom dali na papier pravidlá novej kampane a dali im ich podpísať. Sanni a Grimes si však neuvedomovali, že vzhľadom na to, ako blízko spolupracujú s Vote Leave, je nezákonné, aby spotrebovali viac peňazí. Tým, že im šéfovia Vote Leave povedali, že sú samostatnou kampaňou a môžu míňať vlastný rozpočet, vystavili ich riziku nelegálneho financovania ich "separátnej" kampane. Tí dvaja naďalej pracovali v centrále Vote Leave, zúčastňovali sa na ich podujatiach a pomáhali s letákmi. 

Vote Leave začala organizovať prevod 700.000 libier na účet BeLeave, pričom im povedali, že v skutočnosti nikdy žiadne peniaze neuvidia, suma bude prevedená priamo na účet AIQ a Grimes a Sanni iba podpíšu zopár faktúr AIQ. Nemali ani poňatia o tom, že to k čomu sa zaviazali je absolútne nezákonné. Verili právnikom a poradcom Vote Leave. Urobili ich tak priamo zákonne zodpovednými, keby sa to všetko prevalilo. 

Po referende vyšlo najavo, že Vote Leave a AIQ spolu v posledných týždňoch kampane rozšírili viac než sto rôznych reklám s 1.433 rôznymi posolstvami zameranými špeciálne na ich cieľových voličov. Cummings neskôr odhalil, že boli zhliadnuté dohromady viac než 169 milión krát, no boli zamerané na úzky segment niekoľkých miliónov voličov, čo vo výsledku znamenalo, že v ich newsfeed dominovalo posolstvo Vote Leave. CA zistila, že provokovanie hnevu a znechutenia znižuje potrebu rozumného vysvetľovania argumentov a uvádza voličov do stavu mysle, v ktorom dominuje túžba po odplate. Navyše zistila nielen to, že hnev ich vedie k nezáujmu o fakt, že ekonomika bude trpieť, ale niektorí ľudia budú podporovať problémy v ekonomike pokiaľ to bude znamenať, že tí, ktorí k nim nepatria, napríklad mestskí liberáli či imigranti, budú pri tom trpieť. 

V centrále kampane Leave.EU v Bristole zatiaľ okolo 60 zamestnancov poisťovne Eldon porušovalo zákon tým, že telefonovali všetkým klientom poisťovne a kládli im otázky týkajúce sa Brexitu, ich ochoty opustiť EÚ, migrácie a podobne. Citlivé osobné údaje britských voličov potom boli prevedené do CA, spárované s údajmi z telefonického prieskumu, modelované a pretransformované na užitočné cieľové skupiny pre Leave.EU. Nikto nevie kam sa potom tie dáta podeli. 

Svet to ešte nevedel, ale Brexit bol miestom mnohonásobného porušenia zákonov. Británia bola prvou obeťou operácie, ktorú Steve Bannon odštartoval pred pár rokmi. Bola akousi Petriho miskou, v ktorej sa odskúšalo to, čo bolo naostro použité v novembrových prezidentských voľbách v USA. Bola zapojená sieť firiem spojených s Cambridge Analytica v rôznych jurisdikciách, mimo dohľadu agentúr, ktoré mali na starosti integritu demokracie vo Veľkej Británii, neskôr USA. Predtým neznáme zahraničné subjekty začali vyvíjať vplyv na domáce voľby zapojením obrovských dátových súborov neznámeho pôvodu. So sociálnymi médiami, ktoré si nerobili žiadne starosti s preverovaním reklamných kampaní, ktoré cez ich platformy šírili klamstvá a vyvolávali rozhorčenie, nikto nestál v ceste tým, ktorí chceli rozosievať chaos a narušovať demokratické zriadenie. Aj napriek tomu, že britská Ústredná volebná komisia rozhodla v neprospech Vote Leave, pokračujúcemu vyšetrovaniu Národnej kriminálnej agentúry (niečo ako britská FBI), výpovediam pred Parlamentnou komisiou, vyšetrovaniu Banksa zo zneužívania osobných dát, záhadnému pôvodu jeho financií (stopy vedú ďaleko na východ), napriek zakrývaniu nepríjemných skutočností predstaviteľmi vlády, po neskutočnom chaose trvajúcom viac než štyri roky, Veľká Británia opustila Európsku Úniu na základe klamstva a rozsiahlych podvodov. 

Akoby Lance Armstrongovi ponechali všetky tituly víťaza Tour de France aj napriek afére s dopingom...

 

Zdroje informácií: Christopher Wylie - Mindf*ck.

                             Brittany Kaiser - Targeted.

                             https://www.theguardian.com/commentisfree/2020/dec/09/brexit-grassroots-movement-elitist-takeover-2016-referendum

                             https://www.theguardian.com/news/audio/2019/apr/04/blowing-the-whistle-on-brexit

                             https://bylinetimes.com/2019/11/09/russian-influence-in-britain-what-johnson-doesnt-want-you-to-know/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zuriana vo funkcii nechávajú. Ešte ho ani nezbavili mlčanlivosti

Šéf NAKA podal na obvineného svedka zo SIS trestné oznámenie.

Dobré ráno

Dobré ráno: Minister Krajčí nakúpil milióny zlých testov

Pôvodne to mali byť sady, s ktorými si každý doma spraví samotest.


Už ste čítali?