Ukrižovanie Ježiša Krista 2.

Autor: Anton Kovalčík | 31.3.2021 o 0:01 | Karma článku: 3,92 | Prečítané:  665x

So znalosťou anatómie, ako aj spôsobu ukrižovania, dokázal tím dr. Edwardsa zrekonštruovať pravdepodobné medicínske aspekty tejto pomalej, krutej formy popravy. 

Bičovanie pred ukrižovaním slúžilo na oslabenie odsúdeného, a ak bola strata krvi značná, malo za následok náhly pokles tlaku krvi alebo až šok zo straty krvi (Hypovolemický šok). Keď bola obeť zhodená chrbtom na zem pred pribitím rúk, rany na chrbte po bičovaní sa pravdepodobne znovu otvorili a boli kontaminované špinou. Okrem toho sa po zavesení s každým nadýchnutím bolestivé rany po bičovaní dreli o drsné drevo kríža. Výsledkom bolo, že strata krvi pravdepodobne pokračovala počas celého utrpenia. Aj keď klince mohli pri prerážaní zápästia prejsť pomedzi kosti bez ich frakturácie, pravdepodobnosť bolestivého poranenia bola nezanedbateľná. Klinec pri prechode zápästím tiež mohol poškodiť pomerne veľký sensomotorický mediánový nerv, čo by malo za následok vystreľovanie neznesiteľnej bolesti do oboch ramien. Chodidlá boli najčastejšie pribité na prednej strane zvislého hranola klincom vedeným cez prvý alebo druhý predpriehlavkový priestor. Je celkom možné, že pri tom bol poškodený hlboký lýtkový nerv a vetvy chodidlových nervov.

Samotné ukrižovanie, na rozdiel od bičovania, bolo relatívne nekrvavou procedúrou, pretože cez miesta kam boli najčastejšie vrazené klince neprechádzali žiadne hlavné artérie. Hlavným patofyziologickým efektom ukrižovania, okrem neznesiteľnej bolesti, boli ťažkosti s normálnym dýchaním, hlavne výdychom.

Hmotnosť tela, ktorá naťahovala vystreté ruky a ramená, mala tendenciu zafixovať medzirebrové svaly v stave nádychu a tým bránila pasívnemu výdychu. Výdych bol preto primárne bránicový a dýchanie plytké. Tento spôsob dýchania by pravdepodobne nepostačoval a čoskoro by došlo k nadmernému množstvu kysličníka uhličitého v krvi. Primeraný výdych vyžadoval nadvihnutie tela tlakom na pribité chodidlá, ohnutím lakťov a pritiahnutím ramien. Tento pohyb by však premiestnil váhu celého tela na priehlavky a spôsobil by ukrutnú bolesť. Zdvihnutie tela by tiež bolestivo drelo zbičovaný chrbát o drsné drevo kríža. Výsledkom by bolo, že každý pokus o dýchanie by priviedol krutú bolesť a vyčerpanie a nakoniec by viedol k uduseniu.

Konečnou príčinou smrti by bola kombinácia viacerých faktorov, hlavnými by však boli šok z nadmernej straty krvi a udusenie z vyčerpania. Zlomenie nôh pod kolenami by len milostivo urýchlilo smrť. 

Nie je známe či Ježiš zomrel na Tau alebo Latinskom kríži. Archeologické nálezy uprednostňujú prvú možnosť, včasná kresťanská tradícia zas druhú. Skutočnosť, že bol Ježišovi na kríži ponúknuty nápoj z vínneho octu na špongii umiestnenej na palici z Yzopu lekárskeho (okolo 50 cm dlhej), podporuje názor, že ukrižovaný bol na kratšom kríži. Okolo tretej popoludní nahlas vykríkol, sklonil hlavu a zomrel. Prizerajúci sa dav a rímski vojaci boli svedkami momentu Jeho smrti. Pretože Židia nechceli, aby telá zostali na krížoch po začiatku Sabatu, požiadali Piláta, aby prikázal zlomiť ukrižovaným nohy a tým urýchliť ich smrť. Vojaci zlomili nohy dvom zlodejom, ale keď prišli k Ježišovi, videli, že je už mŕtvy a nohy mu nezlomili. Miesto toho mu jeden z vojakov kopijou prepichol bok, čo zapríčinilo vytresknutie krvi a vody z rany.

Aj keď miesto rany nie je v Jánovom Evanjeliu uvedené, tradične sa zobrazuje na pravej strane. Túto tradíciu podporuje aj skutočnosť, že veľký prúd vytekajúcej krvi je pravdepodobný skôr prebodnutím nafúknutej pravej, tenkostennej hrudnej dutiny, než hrubostennej a stiahnutej ľavej. Voda pravdepodobne bola tekutinou obsahujúcou sérum a pochádzajúcou z oblasti pohrudnice a osrdcovníka a predchádzala by výtoku krvi. Tiež by jej bolo menej. 

Ježišova smrť na kríži bola urýchlená zrejme jeho stavom celkového vyčerpania organizmu, krutosťou bičovania s následnou stratou krvi a predšokovým stavom. 

Dôležitým faktorom však, v konečnom dôsledku, nie je detailný patologický opis príčin jeho smrti, ktorý ani nie je možný, nie odpoveď na otázku, ako zomrel, ale či zomrel. Historické a medicínske dôkazy jasne naznačujú, že Ježiš bol mŕtvy ešte predtým, než mu kópia prepichla bok. Podporuje to aj tradičný názor, že kópia, vbodnutá medzi Jeho pravé rebrá, pravdepodobne prepichla nielen pravý pľúcny lalok, ale aj osrdcovník a srdce, čím poistila Jeho smrť. 

 

 

Zdroj informácií:  William D. Edwards, MD; Wesley J. Gabel, MDiv; Floyd E. Hosmer, MS,AMI - On the  Physical Death of Jesus Christ, Journal of American Medical Association, 21. marca                            1986 - Vol. 255, No.11, 1455-1463.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?