Snaží sa nahradiť dôkazy, diskusiu a spoločné základy pre porozumenie prekrútenými a ničím nepodloženými tvrdeniami. Spomedzi všetkých hrozieb demokracii iba nový konšpiratizmus spôsobuje dvojnásobné škody: delegitimizáciu a dezorientáciu.
Okrem toho, že vynecháva vysvetlenia, nepovažuje za potrebnú ani politickú teóriu. Nehovorí o tom, čo je ohrozené, nenavrhuje konštruktívnu politickú zmenu, ktorá by mala nasledovať po odhalení nebezpečenstva. Konšpiratisti, samozrejme, majú svoje sťažnosti. Sú poháňané odmietaním, nevraživosťou a oprávneným hnevom, ale to nie je politická teória. Nový konšpiratizmus poburuje, pripisuje hrozivé úmysly obyčajným skutkom a udalostiam, no zároveň je politicky sterilný. Neposkytuje riešenia.
Vystačí si bez politickej teórie či ideológie, pretože jeho záujmom nie je obrana demokracie, jej reformovanie ani snaha o prechod na iný typ režimu. Jeho produktom je delegitimizácia. Čo sa tým myslí?
Legitimita má dve stránky: filozofickú a sociologickú. Tá prvá sa pýta aký druh režimu je v zásade hodný podpory. Druhá kladie otázku či občania skutočne vidia ich politický systém tak, že stojí za to podporovať ho. Noví konšpiratisti nehovoria o legitimite vo filozofickom zmysle. Nemajú ani teóriu vládnutia, ani poňatie spravodlivosti, ktoré by nám povedalo, aký režim je hodný podpory. Fungujú na úrovni občianskych postojov a emócií, pričom tvrdia, že určujúce prvky politického systému nestoja za podporu. To je delegitimizácia - odklon od predchádzajúceho presvedčenia, že vláda má oprávnenú autoritu. Demokratické inštitúcie, ktoré kedysi pre ľudí mali svoju hodnotu, význam a autoritu, ich už nemajú.
Aby bolo jasné, delegitimizácia nie je to isté ako nedôvera. Nedôvera voči vláde je základnou a trvalou črtou demokracie. Je záležitosťou politického presvedčenia, že zneužitie moci je neustálou možnosťou, a preto oprávňuje ostražitosť. Liberálna demokracia je navrhnutá tak, aby vzbudzovala dôveru obmedzením autority zákonmi, inštitucionálnymi kontrolami, mechanizmami zodpovednosti a transparentnosťou.
K nedôvere mnohých ľudí voči vláde a iným orgánom štátnej moci dnes prispievajú mnohé vplyvy, medzi nimi napríklad nejasné financovanie politických strán, vplyv záujmových skupín, domnelá aj skutočná korupcia, aj obyčajná neschopnosť. Politická nedôvera je však zvyčajne konkrétne zameraná. Neútočí na inštitúcie a politické procesy ako celok. Môže dôjsť k jej náprave použitím prostriedkov, ktoré poskytujú demokratické inštitúcie.
Tam, kde je nedôvera nevyhnutnou súčasťou demokratickej zodpovednosti a jej celoplošné rozšírenie znakom demokratického zlyhania, delegitimizácia je aktívnym útokom na demokraciu. Existuje napríklad tam, kde politická opozícia, ktorej sa nedôveruje, začína byť videná ako verejný nepriateľ. Úrady a autority sú označované za nepriateľské prvky, funkcionári a vládni činitelia sú označovaní ako "takzvaní ...," sú ponižovaní, podrážajú sa im nohy, sú terčom vyhrážok, vyhlasovaní za kriminálnikov alebo zradcov. Predpoklady a pravidlá, ktoré doteraz riadili otvorenú politickú opozíciu a súťaživosť, sú tu obrátené naruby. Inštitúcie, ktoré produkujú vedomosti, informácie a otvorenú argumentáciu, sú odmietnuté úplne. Delegitimizácia takto oberá o autoritu inštitúcie a postupy, ktoré zabezpečujú fungovanie demokracie.
Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/557606/novy-konspiratizmus-3-1.html
Zdroj informácií: Muirhead - Rosenblum: A Lot of People Are Saying.