Konšpiratizmus útočí na tieto inštitúcie produkujúce vedomosti spôsobom, ktorý je deštruktívny pre demokraciu a súčasne dezorientujúci na individuálnej úrovni. V konečnom dôsledku konšpiratisti menia chápanie toho, čo znamená vedieť niečo: hlásajú vlastné poňatie reality a následne sa snažia nanútiť ju každému.
Zmýšľanie nových konšpiratistov zahmlieva hranicu medzi misinformáciami a dobrými informáciami. Tvrdohlavo trvá na dokázateľne falošných tvrdeniach a na nepodložených domnienkach o svete, ktoré sú v priamom protirečení s dostupnými dôkazmi a názormi expertov. Útok na vedomosti sa začína popieraním či odmietaním detailov a kulminuje odmietaním reputácie inštitúcií, ktoré informácie poskytujú. Začína sa to vládnymi organizáciami - spravodajskými agentúrami, úradmi na ochranu zdravia, prírody, štatistickými, vedeckými a audítorskými úradmi a podobne. Bezohľadne diskredituje mimovládne zdroje - vedcov, sociológov, profesionálov v oblasti zdravia a vzdelávania, výskumné univerzity. Odmieta reputáciu skupín verejného záujmu a mediálnych spoločností, ktoré sú na stráži pred narušovaním toku informácií a ich dezinterpretáciou.
Nový konšpiratizmus politizuje proces, v ktorom sa produkujú fakty a zahaľuje ich do akéhosi tmavého konšpiratívneho mračna. Delegitimizácia autoritatívne produkovaných faktov a záverov, ktoré z nich vyplývajú, má potenciálne katastrofálne dôsledky. Môže vyvolať "dezinformačnú pandémiu," ktorá prinesie množstvo obetí tak, ako to dnes vidíme v prípade COVIDiotizmu alebo pri popieraní klimatických zmien a vplyve ľudskej činnosti na ne, no o tom som už pred časom písal.
Nachádzanie vlastnej reality, ktoré praktizujú noví konšpiratisti, predstavuje nový druh útoku na vedomosti. Jeho výmysly ničia spojenie medzi tvrdeniami a domnienkami na jednej strane a čímkoľvek overiteľným na strane druhej. Chráni to konšpiratívne tvrdenia pred preverovaním a pochybnosťami. Výsledkom je nielen podkopanie vedomostí, ale aj skepticizmu, čo predstavuje ďalšie ohrozenie demokracie. Mnohí takzvaní bádatelia a propagátori konšpiratizmu svoju činnosť často reprezentujú ako dobrodružné cvičenie sa v kritickom myslení a radikálnej pochybnosti.
V skutočnosti je nový konšpiratizmus nepriateľom skepticizmu, intelektuálnej pokory a pripustenia možnosti omylu a jeho nápravy. Istota, s ktorou jeho proponenti presadzujú svoje teórie, je v priamom rozpore so skepticizmom; nemajú žiadnu pochybnosť o tom, že veci sú také, aké ich oni prezentujú.
Demokraticky zmýšľajúci občania majú dobré dôvody na určitú mieru nedôvery, na kladenie otázok expertom a na to, aby ich za ich tvrdenia brali na zodpovednosť. To je skutočný skepticizmus. Konšpiratizmus však nie je skepticizmus. Je to všeobecné popieranie autority inštitúcií, ktoré vytvárajú vedomosti, podrážanie základu pre kritiku: povinnosti predložiť dôkaz, nezávislú analýzu a priebežný výskum.
Konšpiratizmus ničí návyk pochybnosti, ktorý nás zmocňuje pýtať sa a preverovať odkiaľ a ako vieme to, čo si myslíme, že vieme.
Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/557238/novy-konspiratizmus-4.html
Zdroj informácií: Muirhead - Rosenblum: A Lot of People Are Saying.