Ale popravde myslím si, že ten dotyčný nevie, čo to ten progresivizmus je. Možno ani väčšina členov strany PS. Mnoho ľudí dáva rovnítko medzi pojmy progresivizmus a ľavica, no aj samotní tí, ktorí sami seba označujú za progresívcov trvajú na tom, že to nie je vyložene ľavicový klub. Aj ja som bol na pochybách, tak som si našiel zopár informácií.
Priemyselná produkcia v USA medzi rokmi 1863 a 1899 narástla viac než osemnásobne. Dynamický rast so sebou ale priniesol aj vážne ekonomické a sociálne zlá, ktoré zapríčiňovali centrálnej vláde nemalé problémy.
Progresívne hnutie, ktoré vtedy vzniklo, zahŕňalo pestrú zmes reformátorov - rebelujúcich republikánskych zástupcov, znechutených Demokratov, novinárov, akademikov, sociálnych pracovníkov a rôznych aktivistov, ktorí vytvorili nové organizácie a inštitúcie so spoločným cieľom posilnenia ústrednej vlády a zlepšenia jej spôsobu reakcie na rozšírené ekonomické, sociálne a politické požiadavky. Nadovšetko sa chceli vysporiadať s extrémnou koncentráciou bohatstva v rukách úzkej elity a s neprimerane veľkou ekonomickou a politickou mocou obrovských trustov a korporácií, ktoré videli ako nekontrolované a nezodpovedné. Ich narastajúca moc ohrozovala slobodu ľudí pri získavaní obživy. Mnohí z nich verili, že záujmy veľkého biznisu si pre svoj vlastný prospech podriadili a skorumpovali ľudí a metódy používané pri vládnutí.
Musím pripomenúť, že toto je opisom stavu niekedy po roku 1890, nie dnes. Rozhodne to ale vystihuje aj to, čo sa dnes deje napríklad v oblasti lobbizmu a príliš veľkej ekonomickej, aj politickej moci technologických gigantov. Dejiny sa opakujú, ibaže na inej úrovni.
Vo svojej snahe vysporiadať sa s výzvami, ktoré pred nich kládla industrializácia, progresívci preferovali tri primárne oblasti:
1. presadzovali novú filozofiu vládnutia, ktorá kládla menší dôraz na práva, hlavne ak sa jednalo o obranu veľkého biznisu a zdôrazňovala kolektívne zodpovednosti a povinnosti.
2. požadovali rekonštrukciu americkej politiky dovtedy dominovanej miestnymi politickými stranami tak, aby existovalo priamejšie spojenie medzi vládnymi úradníkmi a verejnou mienkou.
3. požadovali vylepšenie vládnych inštitúcií tak, aby moc štátnych parlamentov a Kongresu bola podriadená nezávislej výkonnej moci.
Brali to ako tri základné a najdôležitejšie bitky, ktoré treba vybojovať na oživenie demokracie. Tí najprogresívnejší reformátori zdieľali spoločnú vieru v občiansku povinnosť a sebaobetovanie. Značne sa však mýlili v chápaní verejného záujmu a nedokázali odpovedať na otázku ako možno dosiahnuť oddanosť niečomu vyššiemu než je osobný záujem.
Mnohí hlavní politickí vodcovia a myslitelia sa pripojili k Progresívnej strane, ktorá existovala iba v rokoch 1912-1916, kým sa nerozpadla pre zásadné nezhody, ktoré medzi jej členmi a podporovateľmi vládli v otázke úlohy štátu pri regulovaní spoločnosti a ekonomiky. Aj keď zlyhali v mnohých oblastiach, odkaz progresívcov stále žije v dovtedy nevídanom množstve reforiem prijatých začiatkom 20. storočia. Mnohé politické organizácie, ktoré hrali významnú úlohu v živote americkej demokracie v priebehu 20. storočia a boli inšpiráciou pre podobné inde vo svete, boli založené práve v období, ktoré sa nazýva Progresívna éra.
A nakoniec... toto je tiež super progresivizmus. Progresívny rock vo svojej najlepšej podobe:
Pokračovanie: https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/561453/to-najlepsie-pre-krajinu.html
Zdroj informácií: https://www.britannica.com/topic/progressivism
https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-11785483
https://courses.lumenlearning.com/boundless-ushistory/chapter/the-politics-of-progressivism/