reklama

Vedecký konsenzus.

Na celom svete sa pri diskusiách politike, o návrhoch nových zákonov, opatrení a regulácií, na podporu tvrdení používajú vedecké fakty. Firmy tiež presviedčajú ľudí, aby si kúpili ich výrobky s odvolaním sa na vedecké fakty.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Jasne je pri tom vidno, aké náchylné na manipuláciu sú takéto fakty, ako sú používané či zneužívané na presadzovanie cieľov nejakej skupiny ľudí alebo jednotlivcov. Za týmto účelom je veda často zatiahnutá do bahna politiky a zištných záujmov. Neznamená to však, že veda je zlá. Našťastie existuje niečo, čo nám môže pomôcť prebrodiť sa cez to bahno a dostať sa k jadru pravdy. Volá sa to "vedecký konsenzus".

Vedecký konsenzus sa definuje ako kolektívny úsudok, stanovisko a názor komunity vedcov v nejakom konkrétnom poli vedeckej pôsobnosti. Vo všeobecnosti to znamená zhodu názorov významnej väčšiny vedcov pôsobiacich v danej vedeckej oblasti (expertov), nie však nevyhnutne jednomyseľnú, stopercentnú zhodu. Dosahuje sa vedeckou diskusiou zväčša na konferenciách, publikovaním vedeckých prác a ich kritickým hodnotením ostatnými vedcami v odbore.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Inak povedané, je to to, o čom je drvivá väčšina vedcov presvedčená, že je pravda o nejakej záležitosti, a to na základe ich interpretácie všetkých dôkazov, ktoré sú k dispozícii. Alebo ešte inak, je to kolektívna odpoveď vedcov na nejakú konkrétnu otázku. Napríklad, ak by sme sa vedcov opýtali či jablko, ktoré pustíme z ruky, spadne na zem, odpovedia áno na základe vedeckého konsenzu o tom, že jablko je podriadené zemskej gravitácii.

Ako si však môžeme byť istí, že nejaký konsenzus je ozaj vedecký?

Pomôže, ak si uvedomíme, že vedecká práca nie je len taký obyčajný časopisecký článok. Je to článok, ktorý je preverovaný množstvom jednotlivcov z vedeckej komunity, ktorí pátrajú po obmedzeniach jeho tvrdení, použitých experimentálnych procesoch a jeho záveroch. Až po tom, čo prejde týmto hodnotiacim procesom (tzv. peer review) je článok prijatý na uverejnenie. Každá nová práca potom stavia na informáciách zverejnených v predchádzajúcich publikáciách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zrod vedeckého konsenzu teda nepodieha pravidlu väčšinového schválenia, ale zdôrazňuje fakt, že veľké množstvo vedcov z rôzneho prostredia posúdilo otázku a došli k podobným záverom či odpovediam. Neznamená to však, že veda je perfektná alebo, že má vždy stopercentnú pravdu. Veda je adaptáciou, je zmenou. Znamená však, že máme veľmi dobré pochopenie toho, ako veci fungujú, a že by bolo treba obrovské množstvo dôkazov na to, aby sa naše dnešné chápanie zmenilo.

Vrodená neurčitosť vo vede predstavuje problém pre politikov, zákonodarcov, právnikov aj podnikateľskú sféru. Tam, kde sa filozofické či vedecké otázky často celé desaťročia premieľajú v nerozhodnosti, verejní činitelia čelia problému prijímať správne rozhodnutia na základe momentálne dostupných informácií, aj keď to často nie je definitívna verzia pravdy. Ošemetnou časťou ich rozhodovacieho procesu je rozlíšiť, čo je dostatočne blízko tej, často nedosiahnuteľnej, "konečnej pravde." Napríklad spoločenské opatrenia proti fajčeniu prišli pravdepodobne mnoho rokov po tom, čo táto otázka bola vo vedeckých kruhoch "konsenzuálna."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veda síce nemôže poskytnúť "absolútnu pravdu" (ani jej náprotivok - absolútny omyl), jej užitočnosť je však spojená so schopnosťou viesť politiku do smeru narastajúceho verejného dobra, preč od verejnej ujmy. Z tohto pohľadu by požiadavka, aby sa politika spoliehala iba na to, čo je dokázanou "vedeckou pravdou" bola návodom na paralýzu politického procesu a prijatie všetkých vyčísliteľných aj nevyčísliteľných škôd, nákladov a rizík spojených s nečinnosťou.

V skratke, keď sa skupina vedcov, každý s rokmi práce a štúdia na danom vedeckom poli, stretne, aby sa k niečomu vyjadrila, neznamená to, že diskusia k téme už skončila. Znamená to, že hodnotenie je s najväčšou pravdepodobnosťou zbavené osobných názorov či presvedčení, že je podporené dostatočným množstvom dôkazov. Takto potom vedci väčšinou prestanú skúmať túto čiastkovú záležitosť, pretože je už v značnej miere vyriešená, začnú budovať na tomto súhlase a skúmať veci s ňou spojené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedecký konsenzus nám teda vraví to, čo sme sa už naučili a dá nám vedieť kedy sa o tom vo vede prestalo diskutovať ako o nevyriešenej otázke. 

Zdroj informácií: https://en.wikipedia.org/wiki/Scientific_consensus

 https://futurism.com/what-is-scientific-consensus

 https://skepticalscience.com/Attacks-scientific-consensus-mirror-tobacco-industry.html 

 https://www.dailykos.com/stories/2012/02/19/1066069/-A-brief-guide-to-the-scientific-consensus-on-climate-change

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  506
  •  | 
  • Páči sa:  1 764x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu